PREŠOV. Opatrovateľky pracujúce v zahraničí vo štvrtok v Prešove predstavili svoje požiadavky pre zlepšenie ich podmienok.
Okrem iného chcú zabrániť tomu, aby sa zopakovala tragédia z októbra 2017.
Slovenské ženy z oblastí s vysokou nezamestnanosťou sú často nútené hľadať si prácu v zahraničí. Najčastejším riešením je práve práca opatrovateliek v nemecky hovoriacich krajinách.
Funguje to tak, že slovenská agentúra hľadá ľudí na prácu opatrovateľky napríklad v Rakúsku, agentúra z Rakúska ponúkne prácu a obe si nechajú vyplatiť provízie za sprostredkovanie práce.
Do roka to vraj môže u niektorých robiť aj 2-tisíc eur, pričom zmluvy sú údajne často písané jednostranne a pod nátlakom.
Na tieto praktiky poukázali opatrovateľky, ktoré spravujú skupiny na sociálnych sieťach združujúce ženy pracujúce v zahraničí.
Tvrdia, že ani po tragickej nehode sa nič nezmenilo k lepšiemu.
Opatrovateľky bojujú za lepšie podmienky
Najväčšie problémy vidia v nevýhodných zmluvách, dvojakých poplatkoch a zmluvne viazanej doprave.
Problémy majú najmä začiatočníčky, ktoré sa odhodlajú vycestovať za prácou do zahraničia.

„Ženy bežne podpisujú zmluvy na kolene v aute. Sú aj také agentúry na Slovensku, ktoré odmietajú dať im dopredu zmluvy, aby si ich preštudovali. Mali by ich dostať aspoň niekoľko dní vopred, aby vedeli, do čoho idú. Sprostredkovatelia to však neraz odmietajú,“ vysvetlila Mária Gemzová, ktorá robí opatrovateľku v zahraničí už sedem rokov.
V zmluvách sa často nachádzajú rôzne poplatky a sankcie za ich nedodržanie.
Sprostredkovateľské agentúry im nedovolia ani vybrať si prepravcu.
„Kto mi má čo povedať, že keď nepôjdeš našou dopravou, tak za to ešte zaplatíš? K tomu aj ďalšie vyhrážky a nátlak...“ opisuje Gemzová.
Podľa právnika sú zmluvy často zjavne jednostranné, pri ich vypovedaní by sa museli obrátiť na súd.
„Ženy ich podpisujú preto, lebo sú bez príjmu a pochádzajú z regiónov, kde skutočne nenájdete prácu,“ povedala Gemzová.
Boja sa nepodpísať
Práca v zahraničí niekedy prináša aj ďalšie problémy.
„Sú rodiny, ktoré majú penzióny a požadujú od žien, že majú umyť okno v hoteli, lebo že inak poletia a nevyplatia ich. Pritom tie rodiny berú na opatrovanú osobu príspevok zo štátu,“ tvrdí Gemzová.

Keď prídu do rodiny a odmietnu pracovať, tak v zmluvách, ktoré podpísali, sú zakotvené niekedy aj 5-tisícové sankcie.
„Chceme zmeniť legislatívu na Slovensku, čo sa týka opatrovania. Tie zmluvy sú jednostranné a ženy sa nedokážu brániť. Keď majú doma deti, sú rozvedené alebo samoživiteľky, tak sa boja povedať nie, nepodpíšeme to. Kto nie je v takej situácii, tak to ťažko pochopí,“ povedala Gemzová.
Opatrovateľky požadujú, aby sprostredkovateľské agentúry boli licencované.
„Opatrovateľky majú samé povinnosti, ale žiadne práva. Sprostredkovateľské zmluvy by mali obsahovať aj pokuty voči sprostredkovateľom. Keď mi nepravdivo opíšu klienta, ktorého mám opatrovať, čo mám potom robiť? Mala by byť napríklad dvojtýždňová skúšobná lehota,“ vysvetľuje Alica Kiššová.
Opatrovateľky požadujú aj ďalšie opatrenia, napríklad v oblasti dopravy. Chcú, aby prepravcovia mohli byť kontrolovaní.
Vodiči podľa nich často slúžia 24, ale neraz aj 48-hodinové služby, v dôsledku čoho dostávajú mikrospánok a ohrozujú tak životy.
Rakúska poisťovňa odškodné nevyplatila
O zlých podmienkach slovenských opatrovateliek pracujúcich v zahraničí, ale aj o praktikách prepravcov sa začalo verejne hovoriť až po tragickej nehode z októbra 2017.

Po tragédii si poškodení cez právneho zástupcu žiadali vyplatiť odškodné od rakúskej poisťovne.
„Boli vyplatené len čiastočné náklady spojené s pohrebom, ktoré v niektorých prípadoch pokrývali len polovicu skutočných nákladov. Nemajetková a citová ujma vôbec nebola zahrnutá. Likvidačným zástupcom nám bolo oznámené, že táto nemajetková ujma nie je v kompetencii povinného zmluvného poistenia,“ oboznámil so súčasným stavom právny zástupca poškodených Ján Michňak.
Ako však vysvetlil, v tejto veci chcú pokračovať ďalej a voči tomuto rozhodnutiu chcú podať odvolanie.
„Budeme pripravovať aj návrh žaloby za to, aby nemajetková ujma bola vyplatená mojim klientom,“ dodal.
Čo žiadajú
Opatrovateľky plánujú výzvu na legislatívne riešenie problémov v najbližšej dobe adresovať premiérovi Petrovi Pellegrinimu (Smer), ako aj rezortom vnútra a práce, sociálnych vecí a rodiny.
Žiadajú aj zavedenie právneho poradenstva a tzv. horúcej linky, na ktorej by sa v prípade nejasností a otázok vedeli poradiť.
„Slovenské orgány tak získajú prehľad o nekalých praktikách, daňových únikoch, práci na čierno a podmienkach zmlúv, ktoré odporujú zákonom a dobrým mravom," uviedli.
Navrhujú aj vytvorenie Úradu splnomocnenca vlády pre opatrovateľov.

Fakty
Tragická nehoda opatrovateliek
K tragickej nehode došlo 14. októbra 2017 krátko po 3.40 h na ceste I/9 medzi Hornými Vestenicami a Nitrianskymi Sučanmi.
Pri zrážke mikrobusu Opel Vivaro a nákladného auta vyhaslo až osem ľudských životov.
Na mieste zomrel vodič mikrobusu 54-ročný Milan z Michaloviec, 54-ročná Katarína zo Spišskej Novej Vsi, 55-ročná Ľubica z Prešova, 36-ročná Lucia z Prešova, 47-ročná Alena z Bardejova, 34-ročná Jana z Novák a najmladšia obeť, 28-ročná Júlia z Ráztočna. V nemocnici boj o život prehrala 48-ročná Anna zo Stropkova.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári