NIŽNÝ HRUŠOV. Na začiatku príbehu o Anne Lesznaiovej je lekár Mor Moscovitz, ktorý sa v roku 1831 zaslúžil o likvidáciu cholery na Zemplíne a stal sa odborným lekárom známej šľachtickej rodiny Andrássyovcov.
Múzeum Anny Lesznai odkrýva život svetoznámej rodáčky Čítajte Moscovitzovci v roku 1867 získali šľachtický titul s prídomkom Zemplínsky. Kúpili pozemky v Nižnom Hrušove (v súčasnosti okres Vranov nad Topľou) a v roku 1872 sa usadili v kúrii postavenej Szirmayovcami počas panovania Márie Terézie. K budove patril aj rozľahlý park blízko rieky Ondavy.
Morov syn Gejza Moscovitz sa oženil s Hermínou Hatvany Deutschovou a mali spolu syna Ivana a dcéru Amáliu, ktorá sa narodila 2. januára 1885. Príbuzní a priatelia ju volali Máli.
V Nižnom Hrušove rodina spolu s ďalšími príbuznými trávila čas na tamojšom panstve každý rok od jari do začiatku jesene.
V zime sa zasa, podľa šľachtických zvykov, sťahovali do Budapešti. Gejza Moscovitz bol právnik, do hrušovského sídla však pozýval známych umelcov, literátov i filozofov, ktorí dlho do noci debatovali o literárnych, etických a politických otázkach.
V takomto prostredí vyrastala a rýchlo v ňom aj dospievala Amália. Mala len sedemnásť, keď sa vydala za Karola Garaya.
Maľovala a písala básne
Krátko po narodení syna Karola, v roku 1903, sa manželia rozviedli. Už vtedy bola Amália emancipovanou mladou ženou, ktorá pochopila, že sa vydala unáhlene. Po rozvode sa rozhodla vychovávať syna sama.
Útechu hľadala v umení a našla ju v maľovaní. Zvolila si umelecké meno - Anna Lesznaiová - podľa neďalekej dediny Lesné, patriacej k majetkom rodiny.
V rokoch 1904 až 1907 navštevovala výtvarné hodiny u Šándora Biháriho v Budapešti. Maľovať sa učila aj u Karola Ferenczyho a Simona Hollósyho, v Paríži sa zapísala do školy Luciena Simona. Pri stretnutiach na zemplínskom panstve ju do výtvarného umenia zasväcoval i Jozef Rippl-Rónai, člen parížskej skupiny Nabis.
Anna však nielen maľovala, ale písala aj básne.
Jej bratanec Lajoš Hatvany sa zaslúžil o to, že začala pravidelne publikovať v časopise Nyugat (Západ) a dostala sa do prostredia intelektuálov – Margit Kaffkovej, Róberta Berényiho či Bélu Bartóka.
Popri tom pracovala aj na dizajnoch a svoje návrhy zhotovovala už vo vlastnej manufaktúre.
Jej dekorácie zdobili vankúše, koberce, obrusy, tapety. Inšpirovala ju dedina, kaštieľ, príroda. V roku 1909 jej vyšla básnická zbierka Bludné verše.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
