Osobitý prešovský hudobník EDO KLENA prišiel s novým albumom Vata, ktorým provokuje k zamysleniu a opäť trefne reflektuje súčasnosť, spoločnosť aj rozdielne hodnoty dnešných ľudí. Novinka, ktorú pokrstí v piatok 5. apríla v prešovskom klube Stromoradie, prináša pätnásť špecifických pohľadov na svet, v ktorých opäť netají svoje občianske názory a vytvára živnú pôdu nielen pre aktuálny rozhovor. Klena v ňom otvorene rozpráva o súčasnom dianí v spoločnosti, obnažuje svoje muzikantské ja viac než kedykoľvek predtým a priznáva, čo obdivuje na Morave.
Vydal si nový album Vata a každý deň z neho predstavuješ jednu pesničku na bandzone.cz. Pamätám si, že pre československé kapely to bola prvá tuzemská platforma na zdieľanie hudby s fanúšikmi. A to sa bavíme o dobe ešte pred facebookom.
Možno je to staromódna platforma, ale mne to nevadí, lebo tam jednu skladbu dám a jednu vymažem. Cvičím svojich fanúšikov takým Pavlovovským reflexom, že každé ráno ich tam čaká nová pesnička.
A obráno im ju zmažeš.
Chcel som, aby si ľudia postupne vypočuli pesničky z celého albumu, aby na koncerte vedeli, o čom to bude.
Prečo si to nedal na Youtube? Nahráš tam celý album a máš to vybavené.
S týmto som chcel počkať a som rád, že to chvíľu potrvá, než to celé vybehne. Nikto ma nepresvedčil, že toto je niečo úžasné a treba to takto robiť . Mne sa to až také skvelé nezdá. Radšej predávam cédečká po koncerte a prehodím s nimi pár slov. Potrebujem ľudí, ktorí si kúpia obal s textami a všetkým, čo som do toho dal. Nie nejaké niečo za 0,99 eura z iTunes.
Album ti vyšiel vo vydavateľstve Hevhetia, čo je významné vydavateľstvo.
Už je to veľmi výrazný hráč. Vydali sme rozumný náklad a radšej potom idem do reedície ako doma skladovať kartóny s cédečkami. Vždy sa radšej potom pochválim, ako pri albume Škaredý deň v Chujave, že som predal polovicu reedície. Nikto sa nepýta na kusy. Je to omnoho lepší pocit.
Páčilo sa mi, že ten album pokrstil spevák Ketrin z kapely Pentagramček. Aký bude krst albumu Vata?
Tak to bol čistý underground s Ketrinom, to mám rád. Teraz odohráme celý album a keď ľudia budú chcieť, tak im niečo pridáme. Ak sa začnú ale rozchádzať na pivo, tak ich nebudeme nútiť, aby ešte dve tri skladby zostali. Tešíme sa na to.
Zbaviť sa nálepky
Novinku otvárate pesničkou Sloha, refrén sólo. Je to nejaký odkaz, že nie si sólista, ale hráš v plnohodnotnej kapele?
Chcel som, aby bola prvá, pretože je totálny atyp, takú sme ešte neurobili. To, že tam je recesia alebo nadhľad, nejaká miera sarkazmu, to je už svojím spôsobom tradičné. Keď som ju priniesol do skúšobne, povedal som mojim spoluhráčom, aby si hrali čo chcú, čokoľvek, čo im v našej tvorbe chýba. Tu sa vybesnili na spôsob King Crimson, Dream Theater alebo podobne a vniesli do nej ďalšie tri minúty. Celá skladba trvá vyše piatich minút a už to je u nás netradičné. A aj preto just, že ma na Radio_Head Awards zaraďujú do folku a world music, čo je dosť sporné už od začiatku.
Chcel by si sa raz a navždy zbaviť tej nálepky?
Ja proti folku nemám nič, lebo som aj pesničkár, áno som. Ale z dvadsiatich koncertov hrám tri ako pesničkár, ostatné hrám vyložene rockové koncerty, aj pre rockové publikum. Išlo mi o to, aby tá pieseň bola aktuálna. Tiež si treba povedať, že texty sú folkové, ale hudba je rocková už dávno. Alebo miestami tanečná. Nikdy som sa o to nestaral. Naopak, ja v kríze stredného veku, po štyridsiatke, som začal túžiť hrať tanečnú hudbu. Paralelne som vždy počúval hlavne rock.
Sú nejakí slovenskí textári, ktorí sa ti páčia? Možno aj mladší od teba, narýchlo mi napadajú Jozef Husovský a Silvia Kaščáková
Áno presne títo. Nedávno som bol na koncerte Katky Koščovej, ktorá spievala texty Silvie Kaščákovej, tie boli veľmi silné a veľmi, veľmi dobré. Z klasikov, Milan Lasica je génius, ktorý vie so slovenčinou pracovať ako málokto. Keby sme pohľadali, určite by sme našli veľa skvelých textárov, ktorí píšu zaujímavo. Žiaľ, čo sa týka textov, mám pocit, že je to zmonopolizované a nie je chuť dávať príležitosti iným.
Miestami, keď príde reč na angažovanosť hudby a témy pre texty, objavuje sa jasný názor, že v minulom režime bol nepriateľ jasný. Hľadajú sa ti v tejto dobe témy ťažšie?
Ja si nehľadám nepriateľa. Už dnes vonkoncom. To je to nešťastie, že keď niekto bol predtým folkový pesničkár, tak sa to automaticky spája s protest songom, ale to nie je tak. A dnes už vôbec nie. Aj folk sa dnes spája s alternatívou a má rôzne podoby. Niektoré piesne na novom albume sú úplne ľahučké a v úvodzovkách o ničom. Je tam pieseň o sobote, Prešove, okuliaroch. Ja som nikdy nebol Kryl, ani sa neforsíroval týmto smerom. Áno, dostal som sa do krížku s režimom, ale ani nie tak cez piesne, ako cez spoločenskú angažovanosť.
Keď sa už bavíme o starých časoch. V novej pesničke Old School spievaš „halušky, hamburger, telefónom telefonujem, som old school, stará škola, pamätám, keď tu ruština bola, diazepan bol drogy a pivo“. Podávaš to tak, že si užívaš tie porovnania, na čo máš aj vek. „Analóg bez jedničiek a núl, praská mi platňa“ Myslíš, že môžeš osloviť mladých? K prirovnaniam, ktoré ponúkaš, môžu mať bližšie tí skôr narodení.
Nehľadám jednoduchých poslucháčov a tí, ktorí chcú trošku rozmýšľať, sa nad tým aspoň trošku zamyslia, je to taká provokácia, ale zasa vek neodškriepim. Môžem o tom spievať, je to moje legitímne právo, dokonca si to pamätám a môžem porovnávať. Na tote feelingy sme zvedaví...
Ešte je s kým spolupracovať
Napriek tomu, že si tak dlho na scéne, si až teraz oslovil Katky, Koščovú a Knechtovú, na spoluprácu. Platí stále ten win-win systém, že si navzájom prezdieľate publikum?
Nemyslím si, že donesiem Katke Knechtovej nejaké publikum. Bez toho, aby som sa nejako dehonestoval, som jednoducho z takej vetvy muziky, ktorá nikdy nebude masová a „in“. Katarína Knechtová sa vezie na popovej vlne, čo je jej vec a všetko je to v poriadku. Ja som ju len oslovil na spoluprácu k piesni Milión EUR, pretože som si myslel, že to bude dobre znieť. Názory sú rôzne, ale prevažujú pozitívne. Je to na svete a ja som veľmi rád, že Katarína súhlasila.
Ale zhodneme sa, že pesnička Milión eur a spolupráca s Katkou Knechtovou mala úplne iný význam.
Absolútne.
A Katka Koščová?
Čo sa týka Katky Koščovej, bolo to o farbe hlasu a piesni aj o tom, že prešovský svet ponúka takéto mená, tak som to skúsil, či sa im to bude páčiť. Zalichotilo mi, že do toho išli. Lebo keby sa im to nepáčilo, nešli by do toho. Je to aj rozumný argument, pretože nie som taký interpret, s ktorým keď naspievajú pieseň, tak sa zblázni celý Youtube. Už dávno sa mi páčilo, že sa medzi sebou spájali muzikanti z rôznych žánrov. V tomto sa mi vždy páčila moravská scéna.
Máš teda nápad, koho ešte osloviť na spoluprácu?
Ja mám ešte veľké plány, čo sa týka kooperácií. Veľmi sa mi páči hudba AMC Trio, rád by som s nimi niekedy niečo spáchal.
Čo s Instagramom
Nový album je veľmi pestrý. Snažíš sa o nové publikum, alebo stále platí to, že podľa textu a nálady sa ti zjaví aj žáner?
Myslím si, že každý muzikant by rád vyliezol zo svojej bubliny. Furt ideš za novými ľuďmi, hľadáš si nové publikum. Ale keď nie si v televízii a nežiješ v Bratislave, je to komplikované. Na druhej strane, televízia takému muzikantovi ako ja neponúka dôstojný program. Tam nie je kam ísť. Samé somariny.
To povedal aj Lasica. Svojho času sa ho opýtali, prečo nie je v televízii. Odpovedal, že nevie variť.
Tak nejako. Prvotná je pre mňa muzika a zábava. Snažím sa dostať k novým ľuďom, ale je to ťažké. Chlapci z Akustiky hovoria, že Facebook je dead, treba ísť na Instagram, len neviem nejako, čo na tom Instagrame mám robiť. Neviem si to celkom predstaviť, keď som sa tam pozrel. Teraz ideme na koncert - teraz rozbaľujeme aparát - pijeme v backstage vodu – wau.
A keď príde za tebou niekto nový na koncerte a opýta sa, kde si bol doteraz, že o tebe nevedel?
Toto sa stáva, znamená to, že sa mu naša muzika páči, môžem mu dať do pozornosti náš fb profil a Youtube, to je naša platforma publicity.
Nie škola, ale rodina
Máš aj ďalšiu reggae pesničku, volá sa Posledný nech zhasne.
Ja už fakt to reggae nechcem vôbec hrať, odkedy je v Prešove Akustika. Naozaj, sľubujem!
Spievaš tam o vodných delách. Myslíš si, že aj dnes by na nás namierili vodné delá?
V tej piesni nastoľujem situáciu, že vyhrá to, čo osobne považujem za najhoršie, čiže populistické a neofašistické strany. Že sa to stane tým, že budeme ľahostajní. A keď oni dostanú kontrolu nad armádou alebo políciou, tak potom tie vodné delá pokojne na teba môžu namieriť a si v riti. O tom je pieseň Posledný nech zhasne a myslím v nej na celú našu matičku Európu.
Vieš rozlišovať, čo je hoax a čo nie? Prípadne si hľadať relevantné informácie?
Som v strehu, som starší, netvrdím, že to viem vždy rozlíšiť, ale hlavne pozerám, odkiaľ to ide. Je mi jasné, že obe strany používajú všetky možné prostriedky, život ma už naučil, v tom bol socializmus učiteľ, lebo nás naučil čítať medzi riadkami. Socialistické noviny niečo písali a ty si tam hľadal, asi ako to naozaj bolo, lebo oni písali úplné somariny. Takže náš ročník je v tomto vycvičený.
Veľa prvovoličov siahne po antisystémových kandidátoch a často si nevedia spojiť súvislosti. Až pri ďalších voľbách sú obozretnejší a skúšajú sa viac orientovať v ponuke kandidátov. Myslíš, že je to chybou v učebných osnovách alebo niekde inde?
Nie je to moja geniálna myšlienka, ale jednoducho všetko začína doma v rodine. Keď to decko doma počúva, jak fajne bolo za socializmu, jak fajne toto, jak tamto, keď toto má každú chvíľu na stole, keď tí rodičia nadávajú pri tom televízore a vychvaľujú jedného alebo druhého, tam to dieťa nebude iné. V škole mu to darmo bude učiteľ vysvetľovať. Tým len chcem povedať, že veľmi veľa ľudí hovorí, že škola, ale to nie škola, to rodina. Tam sa to začína. Keď to odserú rodičia, že sú takíto negativisti alebo úplní ignoranti a decko ide takto nastavené do školy, už škola veľa nezmôže. A to sa týka nielen politiky, ale čohokoľvek. Potom tie dediny, kde boli kedysi vystrieľané rodiny, volia Kotlebu, to je psycho. Ja si myslím, že ľudia by mali menej lamentovať a nebyť takí negatívni. Za všetkým sa hľadá konšpirácia, im to veľmi vyhovuje. Ale to už nie je veľmi o muzike.
Niekedy boli dve možnosti ako zdieľať a šíriť svoj názor. Krčma, alebo muzika ako kultivovanejšia forma sebavyjadrenia. Dnes sa konajú rôzne prednášky a najmä diskusie, čo pomáha mnohým ľuďom zorientovať sa vo viacerých veciach a sú čoraz obľúbenejšie. Aký máš názor na diskusie?
Diskusie sú skvelá vec. A to sa nerobilo len na školách. Andrej Bán chodil priamo do neonacistických bášt a pozýval mňa alebo aj Katku Koščovú, aby sme tam spievali. Vo Vranove prišli ľudia v zelených tričkách, sadli si, bolo to konfrontačné a veľmi nepríjemné. Bol som na Pride pochode v Košiciach, kotlebovci lemovali chodník a my sme museli medzi nimi prejsť. Ľudia nevedia pochopiť, že nenávisť nie je ideológia. Nenávisť nie je program. Keď im to povieš, ostanú kukať, ale oni sa živia nenávisťou. Nemusíte byť slniečkari, ale nenávisť nie je program. Nenávidieť ľudí, to je celé? To je koniec? Toto vám stačí? Je to strašne staré, to, v čom idú, a násilné. Takto si ja moderný štát nepredstavujem.
Vedieť žiť so slobodou
Zažil si zmenu režimu, podobne ako jedna celá generácia. Očakávania po ´89 boli veľké, ale so slobodou prišli nielen možnosti, ale aj starosti. Ako sa podľa teba dokázala tvoja generácia vyrovnať so zmenou režimu?
Pred pár dňami som videl jeden dokument s českým pánom, veľmi krásny. On tvrdil, že 70 percent ľudí so slobodou nevie žiť. Ja nedokážem pochopiť, ako si niekto mohol myslieť v ´89, že teraz to tu bude ihneď niečo úžasné. Ten kapitalizmus je tvrdý. Ja som si pod slobodou predstavoval to, čo žijem. Cestovanie, slobodný výber práce, slobodnú kultúru, toto všetko som si predstavoval a z toho som sa tešil, že to zažívam. A nie každý má také šťastie, žiť taký život. Pozri, veď len generácia pred nami zažila dve vojny. Dobre, my sme mali socík, hoci prišiel ´68, ale nebolo to ako v päťdesiatych rokoch.
Bohužiaľ, 70 percent aj z tej mojej generácie, tak to vnímam, si nevie čo počať, alebo viní zo svojich osobných neúspechov kadečo a kdekoho. To je ale spôsobené len tým, že sa nejako stalo to, že nevedia život uchopiť do svojich rúk. Čo som zažil, považujem za fajn, že zmena prišla, napriek všetkým otrasom. Ale keď vidím svoju generáciu, aká je ufrflaná, ako lamentuje za socializmom, tak vidím, že to nevnímajú ako ja. Deviati z desiatich sú zabanovaní a ja nechápem za čím, pretože lepšie nebolo ani náhodou.
Autor: ek
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
