PREŠOV. Obyvatelia Prešova sa pri príležitosti 720. výročia udelenia mestských výsad budú môcť oboznámiť s významnými dokumentmi, ktoré dokladajú bohatú históriu mesta.
Archívne dokumenty zo Štátneho archívu v Prešove si môžu záujemcovia prezrieť vo štvrtok 25. apríla na výstave v zasadačke Mestského úradu v Prešove.
Vystavené budú vzácne pergamenové listiny potvrdené štátnymi pečaťami aj podpismi panovníkov.
Archívne dokumenty budú opatrené komentovanými popismi.
Archív chráni vzácne dokumenty
Ako informovala tlačová referentka Mestského úradu v Prešove Lenka Novotná, na výstave dominuje listina o udelení mestských výsad Prešovu v roku 1299, ktorej originál sa však nezachoval.
Najstarší odpis je z roku 1314 a pochádza od kráľa Karola Róberta.
„Mesto si oddávna chránilo svoje privilégiá, lebo boli kľúčom k bohatstvu. Dávalo si ich viackrát prepísať a potvrdiť, vďaka čomu sa nám zachovali dodnes. Aj úlohou archívu je chrániť archívne dokumenty, ktoré sú súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska,“ vysvetlila archivárka Štátneho archívu v Prešove Alena Mišíková.
Na výstave bude sprístupnená verná napodobenina originálu – faksimile, vyhotovená za týmto účelom v druhej polovici 20. storočia.
Listina stará šesťsto rokov
Medzi základné mestské výsady patrilo právo voliť si richtára a mestskú radu.
Najstaršia zachovaná listina vydaná richtárom a prísažnými mesta Prešova pochádza z roku 1390.
Dokladom o tom, že Prešov má slovenský názov, je list z roku 1539 adresovaný z poľskej Dukly Rade mesta Prešova, v ktorom je v adrese listu uvedený názov „Pressoviensis“, koreniaci v slovanskom mene Preš.
Z roku 1428 sa zachoval najstarší zoznam daňových poplatníkov, ktorí bývali v deviatich mestských štvrtiach, medzi ktorými sa spomína aj najstaršia štvrť Sclauorum, dnešná Slovenská ulica.
Za predaj plátna hradby
Výstava ponúka návštevníkovi predstavu aj o hospodárskom vývine mesta.
Medzi najvzácnejšie privilégiá patrí listina kráľa Ľudovíta I. z roku 1374, ktorou udelil mešťanom Prešova právo obchodovať s plátnom podobne, ako mešťania Budína.
Zo zisku si mohli vystavať okolo mesta hradby, ktoré boli dostavané v polovici 30. rokov 15. storočia.
Ďalej je to listina kráľa Leopolda I. z roku 1690, ktorou potvrdil listinu kráľa Ferdinanda I. z roku 1538 o udelení práva skladu mestu Prešov.
Poslednou vystavenou je listina kráľa Ferdinanda III. z roku 1649, ktorou potvrdil listinu kráľa Maximiliána II. z roku 1571 o oslobodení mesta Prešov od platenia tridsiatku.
Najstaršia cirkevná matrika
Mimoriadne cenný je podpis kráľovnej Márie Terézie na liste k voľbám do mestského zastupiteľstva v roku 1740, písaný v slovenčine.
Medzi klenoty archívu patria aj cirkevné matriky, ktoré sú vynikajúcou pomôckou pri genealogickom výskume.
Najstaršia cirkevná matrika mesta Prešov pochádza z rokov 1610 – 1631 a obsahuje údaje o pokrstených a zomrelých v evanjelickej farnosti v Prešove.
„Okrem matrík sú všetky predchádzajúce dokumenty uložené vo fonde Magistrát mesta Prešova, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie v archíve. Zo zvyšných 940 archívnych fondov je na ukážku vybraný dokument Protokol o maturitných skúškach Strednej priemyselnej školy stavebnej v Prešove v školskom roku 1994/1995, uložený vo fonde Stredné školy Prešovského kraja, z ktorého sú na základe žiadosti vyhotovené overené odpisy vysvedčení,“ dodala archivárka Kamila Marhefková.
Výstava sa uskutoční vo štvrtok 25. apríla od 9.00 do 14.00 hod. v zasadačke Mestského úradu v Prešove na Jarkovej ulici 24.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
