PREŠOV. Dokument, ktorý má určiť, ako bude vyzerať verejný priestor, predstavilo v piatok mesto Prešov.
Hlavným cieľom manuálu je podľa radnice zadefinovať, čo je verejný priestor, aké typy a časti verejných priestranstiev poznáme, ale aj ako ich čo najefektívnejšie zhodnocovať a využívať.
Štyri kapitoly
„Obsah dokumentu pozostáva zo štyroch kapitol. Prvá sa zaoberá definovaním pojmov, ako je verejný priestor a verejné priestranstvo. Definuje kvalitu, vymedzenie a možnosti prístupov k tvorbe verejných priestranstiev. Ďalej sa venuje definovaniu významu, účelu a použitiu manuálu, zhodnoteniu súčasného stavu a výstupu prieskumu takzvaných pocitových máp. Tie slúžili v rámci manuálu ako nástroj získavania podnetov pre rozvoj mesta od občanov," uviedol spoluautor manuálu a predseda komisie mesta Prešov pre územný plán, výstavbu, dopravu a životné prostredie Rastislav Mochnacký (KDH).
Ďalšia z kapitol sa podľa jeho slov venuje zónovaniu mesta na historické, centrálne, moderné, rodinné a zelené mesto, a rovnako na areály a komplexy.
V Prešove chcú zaviesť poriadok do výstavby a opráv verejných priestranstiev Čítajte „Popisuje sa sieť ulíc ako mestská trieda a ulica, obytná, zdieľaná a kompletná ulica. Takisto prináša riešenia ulíc v spomenutých mestských zónach. Rovnaký princíp delenia sa opakuje aj pri námestiach, nábrežiach, verejných priestoroch zelene, vnútroblokoch a pasážach," vysvetlil Mochnacký.
Tretia kapitola je zameraná na časti verejných priestranstiev, ktorými sú napríklad komunikácie a spevnené plochy, cyklocestičky, komunikácie pre autá, križovatky, parkoviská, dažďové záhrady, ale aj mestské včelárstvo a komunitné kompostovanie.
„Posledná, štvrtá kapitola sa venuje kľúčovým prvkom verejných priestranstiev, a to materiálom a povrchom, prvkom vegetácie, ako aj prvkom technickej infraštruktúry, vonkajšieho osvetlenia a mestského mobiliáru. Kapitola detailne analyzuje a prináša odporúčania pre lavičky, cykloprvky, nádoby na odpad, prístrešky a označníky MHD a podobne. Nakoniec sa kapitola venuje objektom zariadení a služieb, vonkajšej reklame a umeniu vo verejnom priestore," vysvetlil Mochnacký s tým, že zakomponovanie odporúčaní do nového územného plánu mesta, všeobecne záväzných nariadení a príslušných smerníc prinesie vyššiu kvalitu verejného priestoru v meste.
Chaos vo verejných priestoroch má byť minulosťou
Snahou pri tvorbe dokumentu bolo zamedziť nekoordinovanej výstavbe a nastaviť pravidlá, ako majú sídliská, ulice a námestia vyzerať.
Koncepčne majú pravidlá zjednotiť verejné priestory po vzore miest zo západnej Európy.
Podľa Mochnackého to nie je v strednej Európe tradíciou, aby existoval podobný ucelený dokument s pravidlami pre celé mesto s výnimkou Prahy.
„Manuál je inovatívny materiál, ktorý v princípe v strednej Európe nemá obdobu. V západnej Európe je to však štandardnom a robilo sa to už od šesťdesiatych rokov. My sme na začiatku nejakej cesty, kde verejný priestor je v chaose – kompozičnom aj materiálnom. Okrem historických centier alebo čiastkových bodov priestor nie je zjednotený a nemá zadefinované pravidlá. Preto mestá v strednej Európe vyzerajú tak, ako vyzerajú, a preto sú v kontraste so západoeurópskymi mestami,“ povedal Mochnacký.
V súčasnosti je problém v Prešove aj s údržbou verejných priestorov.
„Do procesu vstupuje množstvo faktorov od občanov, poslancov až po referentov, ktorí tvoria za pochodu a niekedy to vyzerá dosť divoko. Niekedy sa používajú technicky prekonané a kompozične nevhodné materiály. Zároveň by dokument mal vplývať aj na súkromných investorov vo verejnom priestore,“ dodal.
Dokument má byť nástrojom, aby prinášali vyššiu kvalitu.
Začnú biokoridorom rieky Sekčov
Ako pripomenula hlavná architektka mesta Prešov Mária Čutková, materiál bol v zastupiteľstve schválený ako strategický, a teda je pre útvary mesta a mestské organizácie, ktoré spravujú verejné priestranstvá, záväzný.
Vo vzťahu k súkromným investorom sa jeho závery majú postupne pretransformovať do všeobecne záväzných nariadení mesta. „Tým sa stanú záväznými pre všetkých, ktorí do toho procesu vstupujú," dodala Čutková.
Jednou z prvých lokalít, ktorej sa podľa hlavnej architektky je potrebné v rámci schváleného materiálu venovať, je biokoridor rieky Sekčov pozdĺž najväčšieho sídliska v meste, do ktorého pribúdajú nové nákupné centrá.
„Ten ani zďaleka nemá takú kvalitu, ako má biokoridor okolo rieky Torysa na Sídlisku III. Už dnes sa snažíme využiť potenciál investorov, aby sa v rozsahu ich vlastníckych vzťahov začala budovať cyklocestička, peší chodník a podobne," uviedla.
Ďalšou dôležitou úlohou je podľa nej nadviazať na rekonštrukciu pamiatkovej rezervácie v historickom centre mesta a po Hlavnej ulici a priľahlých uličkách je potrebné zrekonštruovať aj Slovenskú a Jarkovú ulicu, ktorá je podľa Čutkovej v dezolátnom stave.
Jej rekonštrukcia je už naplánovaná. „Takýchto lokalít je veľa a bude závisieť od finančných možností mesta, ako ďalej pokračovať," dodala.
Pocitové mapy
Proces tvorby manuálu sa začal už v roku 2015, jeho spracovanie sa začalo o tri roky neskôr.
Za 18 mesiacov ho pripravilo Architektonické štúdio Atrium, s.r.o. z Košíc.
Na jeho tvorbe sa podieľala aj verejnosť formou vytvárania tzv. pocitových máp. Na základe štyroch otázok v nich ľudia určovali, v ktorých verejných priestoroch sa cítia dobre a v ktorých naopak nie a zdôvodnili prečo.
Do pocitovej mapy sa zapojilo približne 400 respondentov, ktorí uviedli 6-tisíc podnetov.
Spracovanie dokumentu stálo mesto vyše 38-tisíc eur s DPH.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
