VEĽKÝ ŠARIŠ. Nad mestečkom Veľký Šariš sa už celé stáročia vypína hrad, ktorého meno kedysi znelo Sarus.
Začali ho stavať v 13. storočí, aby chránil severojužnú obchodnú cestu údolím rieky Torysy, a keď sa v týchto končinách zdržiavali králi, bol ich sídlom.
Dnes je zo Šarišského hradu ruina, no príbeh, ktorý sa tam odohral ,stále hovorí o čistej láske.
Hrdinami legendy, ktorá sa spája so Šarišským hradom, je krásna Alžbeta - dcéra arpádovského kráľa Bela II. Slepého a pán hradu Svätoboj.
Kým v mnohých príbehoch mladým zaľúbencom zvyčajne nepraje otec, ktorý si pre svoju milovanú dcéru vysníva iného ženícha, tentoraz to bolo celkom inak.
Belo II. Slepý láske žičil, no aj tak im spoločná budúcnosť nebola súdená.
Nie je rytier ako rytier
Alžbetke aj Svätobojovi by aj boli zazneli svadobné zvony, no ich spoločné šťastie prekazil pán Kund. Bol to síce rytier, no nie taký, akí by mali byť rytieri - čestní a charakterní hrdinovia.
Kund bol bezočivý a agresívny lúpežný rytier zo šarišského regiónu. Zapáčila sa mu Alžbetka a rozhodol sa, že ju musí stoj čo stoj získať.
Kráľa požiadal o jej ruku, no aj keď sa dozvedel, že kráľovská dcéra je už sľúbená inému, to pre neho nebol dôvod.
Podľa starej povesti Kund kráľa zajal, a keď mu panovník ani tak nechcel dať Alžbetku za ženu, lúpežný rytier ho oslepil.
Radšej si zvolili priepasť
Panovník ani tak neustúpil a snažil sa zaľúbencom pomôcť k úteku zo Šariša, aby mohli svoju lásku spečatiť v inom kúte krajiny.
No to nebolo jednoduché, a tak sa Svätoboj a Alžbetka odhodlali k zúfalému činu - držiac sa za ruky vedno skočili z hradných múrov do priepasti.
Alžbetku náhodou zachytili konáre stromov za šaty, čím sa zachránila, jej milý sa však zabil.
Podľa povesti však už nikdy nemilovala žiadneho iného muža a svojmu hradnému pánovi zostala verná až do svojej smrti, po ktorej ju pochovali k Svätobojovi pod múrmi hradu Šariš.
Legenda a skutočnosť
Ako to už býva, povesti sa od skutočnej pravdy o čosi líšia.
Belo II. o zrak neprišiel vďaka lúpežnému rytierovi, ktorý sa snažil získať jeho dcéru.
Spoločne s otcom Almošom ho o zrak pripravil v roku 1115 otcov brat Koloman, ktorý chcel získať trón pre svojho syna Štefana.
Ten však nemal mužského potomka a na trón napokon predsa len zasadol Belo II.
Pripomína ju najväčšia bašta
Príbeh lásky Alžbetky a pána Šarišského hradu sa však traduje celé stáročia a vernú kráľovskú dcéru pripomína aj hlavná bašta, ktorá nesie jej meno.
A konečne sa po dlhom období chátrania dočkala opravy. Dobrovoľníci a zanietenci s ňou začali vlani a pokračujú tento rok.
Táto najstaršia a najväčšia bašta Šarišského hradu získala ocenenie v ankete Najlepší v cestovnom ruchu Prešovského kraja 2018 v kategórii NAJ kultúrno-náučné zariadenie, atrakcia.
Odborná porota súťaže kladne ohodnotila fakt, že obnova hlavnej veže hradu prispela k rozšíreniu ponuky cestovného ruchu v kraji.
Rekonštrukcia hradu trvá celkovo už osem rokov.
Po oprave pôvodného hradného donjonu na danom mieste vyrástla 15 metrov vysoká vyhliadková veža, ktorá sa stala tamojšou pýchou.
Na hrad vedie spevnená asfaltová cesta a je možné sa tam dostať aj bicyklom. Prístupová cesta slúži ako náučný chodník. Celý hradný vrch je Národnou prírodnou rezerváciou. Opevnenie hradu je zachovalé, vrátane bášt.
Centrálna veža umožňuje veľmi dobrý výhľad na okolie - od Vysokých Tatier, cez Levočské vrchy, Čergov a Slanské vrchy.
Dobre sú viditeľné aj zrúcaniny ďalších stredovekých hradov - Kapušianskeho a Kamenického.
Osudným mu bol pušný prach
- Šarišský hrad patrí k najrozsiahlejším stredovekým hradom na Slovensku.
- Jeho celková zastavaná plocha prevyšuje 4,5 hektára.
- Je postavený na kopci s nadmorskou výškou 570 m n. m. nad mestečkom Veľký Šariš.
- Archeologický prieskum dokázal osídlenie hradného vrchu už v neolite, v neskorej dobe kamennej a v mladšej dobe bronzovej (13. – 11. stor. pred Kr.).
- Výstavba nového hradu sa začala v 13. storočí; odtiaľ pochádza aj prvá zmienka o hrade menom Sarus (1245).
- V priebehu stáročí hrad prešiel viacerými stavebnými úpravami. Bol významným opevnením a sídlom do 17. storočia. V roku 1660 vybuchol sklad pušného prachu a celý hrad značne poškodil.
- V nasledujúcich rokoch ho preto používali iba na ubytovanie vojska. Hrad v roku 1687 vyhorel a viac nebol obnovený.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
