Doma majú dvetisíc kníh. Katka sa občas smeje, že by už u nich mohli zriadiť obecnú knižnicu. A hoci sa ju manžel Michal Pivovar, občas snaží presvedčiť, aby knihy, ktoré jej neprirástli k srdcu posunula ďalej, veľa takých nie je. Hudobníčka KATKA KOŠČOVÁ má na dobré knihy ňuch. A zdedili ho aj ich deti Adam a Anička. Knihomoľská domácnosť , v ktorej vonia aj dobrá káva.
Vaša láska ku knihám je všeobecne známa, bolo to tak vždy?
- U nás doma sme boli od maličkého mala vedené ku knihám. Moji rodičia veľmi radi čítali. A aj keď ten typ literatúry, ktorý čítali oni, mne dnes nič nehovorí, ku knihám ma to jednoznačne priviedlo. Mám pocit, že ani nebolo obdobie, keď som existovala bez knihy.
Mať po ruke knižku je pre mňa normálne, a keď ju nemám, tak som dosť nervózna. A pritom sa hocikedy stane, že sa k tej knihe počas dňa ani nedostanem. Keď čakám niekde v poisťovni, u lekára, tak prvá voľba je u mňa vytiahnuť knihu a čítať si.
Na ktoré knihy z detstva dodnes spomínate ?
- Veľmi rada som mala knihu Môj macík a potom z prvého ročníka základnej školy si pamätám Cvrčka a mravce. Tú sme nikdy nemali doma, požičala som si ju z knižnice a bola som úplne ohúrená. Bolo to leporelo, ktoré malo výsekové formy a to ma uchvátilo. Ako dospelá som ju kúpila mojim deťom a doteraz mám rada aj Mikimyšku od Kristy Bendovej. Toto bol pre mňa aj moje deti základ na prvé čítanie. Od rozprávok som potom prešla k Trom pátračom, Slávnej pätke. Mňa takéto dobrodružné veci veľmi bavili. Jedna z najzásadnejších kníh, ktorá v tom čase formovala môj svetonázor bola Chlapci od Bobrej rieky od Jaroslava Foglara.
Nikdy ste nečítali dievčenské romány?
- Ale áno, niekedy v trinástich som sa pomaly dopracovala až k červenej knižnici. Klasika Jana Eyrová a Búrlivé výšiny boli zakončené harlekýnkami, ktoré som občas kradla mame. Dnes je to pre mňa bezcenná záležitosť, ale práve to je zaujímavé, cez čo všetko človek prejde, kým si utvorí názor a zistí, čo je kvalitná kniha a čo nie. Môj literárny vkus začala formovať najlepšia kamarátka v nejakých sedemnástich rokoch. Jej rodičia mali výbornú knižnicu a od nej som si požičiavala knihy. Ukázala mi Saroyana, Márqueza. Ona mala veľmi rada Hellerovu Hlavu XXII, ktorú som ja nikdy nečítala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
