SABINOV. Na námestí v Sabinove sa v týchto dňoch koná už 47. ročník jarmoku.
Pozdĺž hlavnej cesty boli aj v piatok rozložené desiatky stánkov, ktoré ponúkali rôzne tovary ako koreniny, drevené výrobky či perníky.
Nechýbali ani stánky s občerstvením, ktoré rozvoniavalo po celom námestí.
V Sabinove sú hladní až večer
„Ľudia si dávajú z každého trošku. Ide klobáska aj kapusta. Chlapi si dávajú aj krkovičku alebo koleno a máme napríklad aj pečeného pstruha a encián. Ako prílohu ponúkame delikatesu cibuľku alebo šampiňónky či zemiakovú placku. Sortiment je dobrý a už je to na ľuďoch. Zatiaľ sú hladní, ale najviac nám to ide večer po 20. hodine, teraz na obed je veľmi horúco. Viac sa dodržuje pitný režim,“ povedal pán Marián, obsluhujúci v jednom zo stánkov.
Ľudia si cez deň aj napriek horúčavám prišli pozrieť aj stánky s rozličným tovarom.
„Zaujíma nás, čo všetko ponúkajú. Ja by som si chcela kúpiť možno niečo vyrezávané z dreva do kuchyne alebo nejaký pekný obrus,“ povedala návštevníčka jarmoku Jana.
Ľudí čakal v piatok okrem predajcov aj bohatý program na hlavnom pódiu, kde pred obedom odštartoval 16. rómsky festival – Hlas cigánskeho srdca.
Nasledovali folklórne vystúpenia.
Sabinovský jarmok bude pokračovať aj v sobotu vystúpeniami kapiel Massriot, Iconito, Modus Memory a na záver zabaví návštevníkov skupina Vidiek.
Tradičné remeslá ešte nevymreli
Osobitné miesto mali aj tradičné remeslá, ktoré neodmysliteľne patria k tomuto podujatiu, a svoje výrobky ponúkali rezbári, výrobcovia sviečok, košikári a tkáči kobercov.
Jedným z takýchto predávajúcich je aj Marek Piwonsky, ktorý sa venuje rezbárstvu už od detstva.
„Chodím po jarmokoch v Európe, na Slovensku robím rezbárstvo sedem rokov a viem, že tu je posledná kolíska záujmu o toto remeslo. Keď to remeslo zanikne na Slovensku, tak to už nebude nikde. Ľudia tu ešte milujú prírodu, ale hľadajú aj novinky,“ vysvetľuje oduševnene 58-ročný rezbár Piwonsky.
V súčasnosti je trendom vyrezávanie z dreva, ktoré je opaľované, čím získa drevo výraznejšiu kresbu.
Nápad takto spracovať drevo údajne dostal, keď sledoval obhorené trámy na jednej katedrále. Tento štýl majú podľa neho radi na Slovensku, v Poľsku, ale aj na Morave.
Podobne sa umeniu venuje aj jeho manželka, ktorá maľuje obrazy na drevo, a ako sám hovorí, spolu sa takto dopĺňajú.
„Aj vnučky nám pekne kreslia, ale či pôjdu na remeslo alebo vysokú školu, ťažko teraz povedať, lebo sú ešte malé. Mladým sa nechce učiť remeslo, lebo je to ťažký chlebíček,“ dodáva Piwonsky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
