PREŠOV. Pád vrtuľníka, ktorý sa zamotal do elektrických drôtov neďaleko Prešova, všetko zmaril. V troskách stroja zahynul pred rokom Marián Troliga.
Niekdajší motocyklový reprezentant a známy podnikateľ v tom čase pripravoval projekt výstavby malého zimného štadióna.
Po každom by malo niečo ostať. Posledný rozhovor s Mariánom Troligom Čítajte Vyrásť mal do roka na prešovskom Sídlisku III, vedľa dopravného ihriska.
Investorom bol samotný Marián Troliga, ktorý mienil do projektu vložiť státisíce eur.
Zimák mal mať okrem ľadovej plochy a hľadiska aj parkovisko so 140 miestami.
Zároveň sa chcel Troliga angažovať aj v prešovskom hokeji a postupne ho dotiahnuť na popredné miesta extraligy.
Troligove sny o prešovskom zimnom štadióne chce naplniť syn Čítajte Dnes je všetko inak. Na čele rodinnej firmy stojí Tomáš Troliga (35).
Syn zosnulého podnikateľa, sám bývalý hokejista, už pred rokom deklaroval, že by rád splnil otcov sen a dokončil výstavbu štadióna.
Nie je to ale až také jednoduché.
Aká je situácia po roku, aj o tom porozprával Tomáš Troliga v rozhovore pre denník Korzár.
Uplynul rok od tragickej smrti vášho otca. Ako veľmi vám chýba?
„Veľmi. Chýba celej rodine, chýba mne a tiež celej firme. Otec bol otec. Všetko to tu vytvoril, vložil do toho svoje know-how. Bol duch tejto firmy. A je ťažké sa prispôsobiť dynamickému podnikaniu, aké mal on. Predtým som to nikdy nerobil, ale pomaly sa do toho dostávam a všetci mi pomáhajú. Aj tí, ktorí tu boli predtým, aj noví ľudia, zvládame to a snažíme sa pokračovať v ním nastavenom trende a v jeho hodnotách.“
Marián Troliga zomrel nečakane, takže to všetko na vás padlo zo dňa na deň. Čo bolo najťažšie na tom firemnom živote?
„Hlavne sa naučiť to, čo som nevedel. Vedel som ako beží firma, ale do všetkých tých detailov som musel vniknúť. No človek sa učí celý život.“
Rešpektujú vás?
„Musia. Tiež som v živote niečo robil. Kolektívny šport. A ten sa bez tímovej práce nedá robiť.“
Spoločnosť ostala pokope, alebo ste niečo predávali?
„Všetko je stabilné. Výroba autobusov bola do otcovej smrti vo fáze vývoja a teraz tá druhá fáza ostáva na nás. Dať to všetko dokopy a pretaviť dokumentáciu do pásovej výroby.“
Mali ste kedysi taký sen, že možno ešte rok - dva by ste to potiahli s hokejom, aby ste na novom štadióne mohli zahrať za Prešov aspoň úvodnú sezónu. Zdá sa, že od hokeja ste odišli úplne, pohltila vás práca, je tak?
„Áno. Hokej stále hrávam, ale po večeroch s kamarátmi. Dvakrát, trikrát do týždňa.“
Hráte aj súťažne, nejakú horskú ligu?
„To už nie. Mám rodinu, ktorá je na prvom mieste, firmu, takže hokej sa už popri tom súťažne nedá hrávať. Syn chodí do hokejovej prípravky, aj s ním sa snažím tráviť čas na ľade.“
Pred rokom ste vraveli, že máte záujem dokončiť štadión. My sme krátko pred smrťou Mariána Troligu s ním robili rozhovor, kde o tomto projekte nadšene rozprával, štadión bol reálne vo vysokom stave rozpracovanosti, už len ho postaviť. V akom stave je dnes?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
