PREŠOV. Časť šiat, ktoré boli ušité pre cisárovnú Máriu Teréziu, šatku Sisi alebo písaciu súpravu, ktorú použil vtedajší prezident Tomáš Garrigue Masaryk môžu vidieť návštevníci Krajského múzea v Prešove.
Múzeum ich spolu s ďalšími artefaktmi vystavuje v rámci výstavy Kabinet kuriozít.
Exponáty pochádzajú z fondov Krajského múzea v Prešove a Múzea v Kežmarku.
Raritné artefakty
„Z nášho zbierkového fondu sme sa snažili vybrať raritné artefakty, ktoré sú aj mladšie, pretože nie sme múzeum, ktoré by mohlo konkurovať napríklad metropolitnému múzeu a tak ďalej. Predsa len sa našli aj určité veci, ktorými by nepohrdol ani ten najvyberanejší zberateľ zo 16., 17. storočia. Ide o rôzne orientálie, ktoré ťažko zaradiť do nejakej konkrétnej zbierky. Sú tu memorabíliá, čiže spomienkové predmety na slávne osobnosti alebo udalosti. Ďalej je to etnografia, archeológia a podobne," uviedol historik umenia a kurátor výstavy Jozef Ridilla z Krajského múzea v Prešove.
V rámci memorabílií je najzaujímavejším alebo najvzácnejším predmetom podľa jeho slov časť šiat, ktoré boli ušité v roku 1750 pre cisárovnú Máriu Teréziu.
„Takéto šaty, keď sa 'obnosili', tak sa zvykli často rozstrihávať a jednotlivé diely sa dávali lojálnym šľachtickým rodom, aby mali pamiatku na ich ochrankyňu. Šľachtici, ktorí vlastnili takéto časti odevov, sa mohli vo svojich sídlach pri vzácnych návštevách pochváliť tým, že sú lojálni vládnucej dynastii, v tomto prípade Habsburgovcom. Ďalšou príslušníčkou tejto dynastie je Alžbeta Bavorská, zvaná Sisi, uhorská kráľovná, z ktorej pozostalosti tu máme šatku, respektíve vreckovku, ktorá zrejme neslúžila na utilitárne účely, lebo je veľmi ornamentálna. Bola to skôr módna ozdoba. Je z hodvábu bohato obšitého hustou čipkou," priblížil Ridilla.
Písaciu súpravu použil Masaryk
Z memorabílií, ktoré pochádzajú z 20. storočia, vystavujú písaciu súpravu z mramoru a mosadze.
„Je vo funkcionalistickom štýle. Bola vytvorená niekedy okolo roku 1930 a použil ju prezident Masaryk pri svojej návšteve Kežmarku, keď sa zapisoval do pamätnej knihy," prezradil Ridilla.
Ako povedal, veľkou kuriozitou je maľba na dverách, ktoré majú vystavené.
„Pochádzajú z domu na Hlavnej ulici v Prešove, kde sa v minulých storočiach občas razili takzvané núdzové mince. Napríklad v prípade protihabsburských povstaní, obliehania a tak ďalej. Je to maľba z konca 18. storočia a je zaujímavá tým, že samotný maliar si nevybral olej na plátne, ale namaľoval figurálny a mravoučný výjav na dvere. Ťažko povedať, kam dvere viedli, to je tiež tajomstvo tohto artefaktu. Je na nich znázornený mladý uhorský šľachtic, ktorý hovorí v latinčine, že láska premôže všetko, zatiaľ čo obchodník mu oponuje a hlási, že peniaze premôžu svet," priblížil Ridilla.
Do polovice septembra
Ako dodal, výstavu Kabinet kuriozít pripravili preto, aby bol návštevník oboznámený so zberateľstvom, ktoré sa uskutočnilo dávno pred zberateľstvom súčasným, ktoré je vedecky podložené.
„Išlo o laické zberateľstvo na panovníckych dvoroch bohatých šľachticov v ranom novoveku, najmä v 16. a 17. storočí," dodal Ridilla.
Výstavu si návštevníci môžu pozrieť do 15. septembra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
