PREŠOV. Hádzanárska reprezentácia Južnej Kórey, pripravujúca sa na olympijskú kvalifikáciu v Katare, sa po týždennej príprave vo Švajčiarsku presunula do Maďarska.
Za jedného z troch súperov v prípravných stretnutiach si zvolila pätnásťnásobného slovenského hádzanárskeho šampióna Tatran Prešov.
Brániť rýchlonohých Kórejčanov bolo ťažké
Stretnutie sa odohralo v meste Érd kúsok od Budapešti v tamojšej veľmi pohľadnej ÉRD aréne.
Aj keď pre oba tímy šlo v prvom rade o prípravu, zápas mal zaujímavý a hlavne v závere dramatický priebeh.
V zostave prešovského trénera Slavka Golužu chýbal zo zdravotných dôvodov akurát brankár Igor Čupryna.
Kórejčania naň nastúpili prevažne s hráčmi, ktorí reprezentovali svoju krajinu na ostatnom svetovom šampionáte.
Postavami útli chlapi, avšak na ihrisku veľmi rýchli, dynamickí, výborne narábajúci s loptou a rovnako s výborným herným prehľadom.
Nejeden z prešovských hráčov po stretnutí konštatoval, že ubrániť takých hádzanárov v súbojoch jeden proti jednému, zvlášť pri ich nevyspytateľných kľučkách v plnej rýchlosti, bolo nesmierne ťažké.
Tatran Prešov šiel do vedenia gólom Djeriča, potom na tri ku dvom upravil Rábek, no v ďalších fázach stretnutia už Prešovčania doťahovali náskok súpera.
Polčas vyhrali Juhokórejčania, v zápise o stretnutí uvedení ako domáci, o jeden gól.
V druhom viedli výraznejšie a dvanásť minút pred koncom mali náskok piatich gólov 27:22.
Slovenský majster však v závere zmobilizoval sily, výrazne zlepšil obranu i prechodovú fázu do útoku a výsledkom bol dôležité góly Grzentiča, D. Kroka a tri v samom závere D. Michalku.
Tatran napokon päťgólové manko bravúrne zlikvidoval a ozaj máličko chýbalo pár sekúnd pred koncom, aby súpera zdolal.
Napokon, remíza s reprezentáciou Južnej Kórey má svoju cenu.
Navyše, možnosť odohrať takýto prestížny zápas sa len tak často a hocikomu nepritrafí.
Podľa Chmeliara to bola dobrá škola
V hľadisku ÉRD arény zápas sledoval aj majiteľ Tatrana Prešov Miloslav Chmeliar.
„Kórejčania hrali v obrovskom tempe, priam neuveriteľne rýchlo menia miesta, lopta lieta pritom z ruky do ruky zväčša presne. Dynamika v nohách týchto hráčov je úžasná. Sú veci, ktoré sa dajú natrénovať, no myslím, že to majú aj geneticky dané. Hrať proti takémuto súperovi bola pre naše mužstvo dozaista dobrá škola. Mrzieť nás môže len množstvo zahodených šancí, veľký počet nastrelených žrdí. Išlo však v prvom rade o prípravu, prvý zápas v prípravnom období. Naši hráči mali možnosť vidieť ako rýchlo, dynamicky sa hrá hádzaná vo svete. Iste, naši sa snažili rýchlosti súpera prispôsobiť. Dopúšťali sa pritom aj mnohých chýb. Na druhej strane, pri hre súpera vo vysokej rýchlosti ich práve on k nim prinútil. Do Tatrana prišli pred sezónou piati novici. V tomto zápase sa v celkom slušnom svetle ukázal španielsky krídelník Javier Muňoz Cabezon, ale aj slovinská spojka Nino Grzentič i slovenské krídlo Dávid Michalka.“
Tréner Tatrana Prešov Slavko Goluža, chorvátska hádzanárska legenda, nám prezradil, že so súčasným juhokórejským trénerom súperili v minulosti na ihrisku ako hráči, neskôr on ako tréner pri hráčovi a teraz sa stretli obaja ako tréneri svojich tímov.
„Pre nás bol tento zápas novou skúsenosťou. S agresívnym súperom sme hrali v dobrom tempe. Bežecky i rýchlostne sme im solídne stíhali. Avšak reakcie bude treba v ďalších zápasoch zlepšiť. V niektorých herných situáciách som jednotlivcom vyčítal určitú ležérnosť. V závere však ukázali charakter a nepriaznivo sa vyvíjajúce skóre obrátili, čo považujem za pozitívum tohto prvého prípravného zápasu.“
Michalka v závere pečatil
Postavou prešovského tímu bol v ostatných minútach stretnutia s Južnou Kóreou slovenský reprezentačný krídelník, jeden z pätice novicov, Dávid Michalka, strelec posledných troch gólov Tatrana.
„Súhlasím, bola to pre nás všetkých cenná skúsenosť. V súbojoch jeden na jedného nám ozaj robili problémy. Tú ich rýchlosť sme očakávali, avšak v samotnom zápase naše očakávanie ešte prevýšili. Dva týždne dostávalo mužstvo v príprave poriadne zabrať. Takže na to, že sme po kondičnom bloku odohrali prvý zápas, to nebolo podľa mňa najhoršie. Spokojnosť s hrou i výsledkom môže byť. Pravda, bolo tam i dosť chýb a hlavne, vyhoreli sme v prvom polčase na zahasených koncovkách. Dal som posledné tri góly nášho tímu, lenže to nebola len moja zásluha. Akcie chlapci vypracovali, ja som len dotiahol ich finálnu fázu. Nuž a to, že sme napokon vyrovnali, vzišlo z výrazne zlepšenej obrany a výborných zákrokov brankára Cvitkoviča.“
