PREŠOV. Ešte pred desiatimi rokmi ťažila akciová spoločnosť Solivary soľ v Prešove.
Dlhoročná firma skrachovala a tradičná solivarská značka jedlej soli sa síce stále predáva, ale ide o výrobok rakúskej firmy, ktorý s prešovským Solivarom nemá nič spoločné.
Po Solivaroch ostal ekonomický i ekologický problém.
Veľa nezodpovedaných otázok
V Korzári sme písali o tom, že spustnutý dobývací priestor je de facto územím nikoho a tvorí environmentálnu záťaž. Vstup na toto závalové územie je zakázaný pod hrozbou pokuty 1 660 eur, ale nikto to reálne nekontroluje.
Soľanka sa v Prešove už desať rokov neťaží. Ostal iba problém Čítajte Na území, kde sa ťažila soľ, sú pozostatky schátraných vrtov a budov a z mnohých miest navyše vyteká soľanka.
Čo s touto environmentálnou záťažou? Do akej miery hrozí jej prepad a môže mať nejaké následky na okolie?
S týmito otázkami sme sa obrátili na ministerstvo životného prostredia.
Ďalšia zásadná otázka znie, či je vôbec reálne sanovať tento priestor.
Podľa mestského poslanca a štátneho tajomníka Petra Krajňáka (Most-Híd) by tam dva roky musela jazdiť „tatra za tatrou“ s hlinou a zasypávať vrty naraz, lebo inak by niekde zasypali, inde by soľanka vytiekla...
Upozornil na to, že taká sanácia by si vyžiadala niekoľkomiliónové náklady.
Navyše, je to stále priestor, v ktorom podľa banského zákona ťažba možná je, čo by privítal aj Peter Krajňák.
Ministerstvo hospodárstva: Snaha bola, ale…
Na ministerstve životného prostredia zdôraznili, že „samotná ťažba ako taká sa riadi legislatívou, ktorá spadá pod rezort hospodárstva“.
Oslovili sme preto Ministerstvo hospodárstva (MH) SR. Zaujímalo nás, či má toto miesto ekonomický potenciál.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
