Ak by sa písal rok 1991, pravdepodobne by ste v uliciach Bratislavy, alebo na Kolibe natrafili na dvoch talentovaných mladíkov Oskara Rózsu a Mareka Brezovského. O tri roky neskôr ich rozdelila Marekova smrť. Jeho hudobný odkaz je však stále živý najmä vďaka koncertom projektu Hrana, ktoré organizuje OSKAR RÓZSA. Popri vypredanom koncerte v prešovskom Stromoradí si našiel chvíľku na krátky rozhovor.
Keď si na pódiu s projektom Hrana, je to pre teba o cestovaní v čase?
- Je to cestovanie v čase. Dokonca teraz, keď sme hrali koncerty z komornej tvorby Mareka Brezovského, mal som počas koncertu niekoľkokrát veľmi silné flashbacky, pretože sme tie skladby hrávali už ako šestnásťroční študenti konzervatória a to má človek naozaj zaryté v kostiach.
V súvislosti s Marekovou hudbou sa hovorí o nadčasovosti. Prečo?
- Marekova hudba je principiálne nadčasová, to je evidentné, lebo aj po 25 rokoch na ňu úplne spontánne reagujú malé deti. Je to jasný ukazovateľ toho, že to nie je hudba, ktorá je spoločnosti podstrčená médiami, ale má absolútne silné parametre osloviť dušu, ktorá ešte nie je nijakým spôsobom ovplyvnená alebo nebodaj zmanipulovaná spoločenskými konvenciami či pseudoestetickými trendmi, ktoré znejú z rádií.
Poďme trochu cestovať časom. Je leto 1991, čo robíte s Marekom?
V ´91? To sme mali asi osemnásť. Pravdepodobne sme sa v tom nespútanom období flákali po bratislavských uliciach. Chodili sme na amfiteáter, do kina, hrali muziku a často sme chodili do lesa. Občas sme aj opekali, bola to veľká sranda, ale v podstate si nemyslím, že sme robili niečo iné než väčšina mladých ľudí. Dodnes si pamätám, ako sme na bratislavskej Kolibe bežali po veľkej lúke, kde sa v zime lyžuje a tešili sa zo života.
Prezentoval ti Marek muziku, ktorú skladal a ako to prebiehalo?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
