Prešovské Staré kone priviezli z európskych hier zlato. Končiť ešte nechcú

PREŠOV, TURÍN. Na tohtoročné leto budú zrejme do konca života spomínať v dobrom chlapi z basketbalovej partie BK Staré kone Prešov.

V talianskom Turíne sa im podaril nevšedný úspech - na tradičných veteránskych European Masters Games (EMG) získali zlaté medaily.

Pritom EMG je veľmi uznávaným a ceneným podujatím. O jeho vážnosti svedčí aj fakt, že ho priamo podporuje 27 svetových veľkých športových federácií.

V takomto počte športov sa v Turíne aj zápolilo a na hry prišlo viac ako 8-tisíc veteránskych športovcov nielen z Európy. Právom sa teda núka porovnanie s olympijskými hrami.

Prešov prevýšil basketbalovejšie mestá

Pre Staré kone, ktoré štartovali v kategórii 50+, to nebola prvá účasť na podobnom podujatí. Majú už za sebou veteránske majstrovstvá Európy aj sveta, kde tiež dosiahli pekné výsledky.

Dušou tímu, ktorá na seba vzala hlavné bremeno organizácie a zabezpečenia účasti, bola dvojica Milan Dzurčanin a Oto Krištof. Okrem nich boli v tíme aj ďalší dvaja prešovskí hráči - Ján Troliga a Slavomír Sopirjak.

„Keďže sme v tejto vekovej kategórii nemali v našom klube dosť hráčov, poobzerali sme sa aj na zvyšku Slovenska, pribudli nám traja spoluhráči a jeden aj spoza rieky Moravy," opisuje Dzurčanin.

Tím tak doplnili Kamil Beláň, Osvald Körner, Milan Gažo, Pavel Kuchta a vedúcim družstva bol ďalší Prešovčan Ľubomír Kažimír.

Zaujímavé je, že prešovskí veteráni na Slovensku jasne dominujú a sú vlastne jediní, ktorí na podobné podujatia pravidelne chodia.

„Pred časom to celkom dobre zvládali Spišiaci, ale nerozumiem, kde sú tradičné basketbalové mestá ako Košice, Prievidza, Svit, Žilina či Bratislava. Hoci sme aj oslovili viacerých hráčov, nikto akosi nemal záujem."

Základom je podľa oboch našich spolubesedníkov výborná partia, ktorou sú prešovskí basketbaloví veteráni známi už roky.

„Stretávame sa na ihrisku, ale aj mimo neho, spoločne oslavujeme výročia, chodíme na rôzne podujatia, dokonca aj dovolenky. Aj teraz to bolo podobné, lebo v Turíne sa vytvorila skvelá partia, ktorá si vzájomne sadla. A hoci sme boli výškovo snáď najmenší tím, plne sme uplatnili iné naše prednosti," smeje sa Dzurčanin.

Od výhry k výhre

Generálku absolvovali Staré kone v máji v Klatovách na veteránskych majstrovstvách Českej republiky.

„České veteránske turnaje sú niekde úplne inde ako u nás, aj početnosťou tímov a hráčov, aj kvalitou. Obsadili sme druhé miesto a potvrdili si, že v tejto zostave môžeme ísť bez obáv aj do Turína."

V talianskom veľkomeste, ktoré hostilo pred 13 rokmi aj zimnú olympiádu, poňali EMG s plnou vážnosťou.

„Bol veľký otvárací ceremoniál na námestí, sprievod účastníkov mestom, skutočný emotívny zážitok," spomína Dzurčanin.

A potom už Staré kone, ktoré na turnaji vlastne reprezentovali slovenský basketbal pod svojím tradičným prešovským názvom, vybehli na palubovku a v päťčlennej základnej skupine porážali súpera za súperom.

Jasne triumfovali nad dvomi indickými družstvami, jedným talianskym a jedným maďarským, vyhrali skupinu a postúpili do semifinále.

„Našou veľkou zbraňou bola fyzická kondícia, pohyblivosť a rýchlosť. Nemali sme v tíme obrov, ale súperov sme na ihrisku uštvali," hodnotí Oto Krištof.

Mimochodom, v tejto vekovej kategórii ešte neplatia žiadne úľavy. „Pekne krásne štyrikrát desať minút čistého času. To pri ôsmich hráčoch v tíme dá zabrať, ale zvládli sme to."

Tu sa odzrkadlilo to, že Prešovčania hrávajú pravidelne každý týždeň raz - dvakrát zápasy medzi sebou, navyše chodia aj na turnaje.

Paradoxne, možno pomohlo aj to, že nikto z nich nebol v aktívnom veku špičkovým ligovým, alebo reprezentačným basketbalistom.

„Ono je to tak - tie skutočné bývalé hviezdy v našom veku neraz ledva chodia, majú poničené kĺby, rôzne následky zranení. Regenerácia, materiál a zdravotná starostlivosť nebola v minulosti taká ako teraz," priznáva Krištof.

Finálová exhibícia a zlato

V semifinále narazili Prešovčania na domáci turínsky tím, ale ani ten im nespôsobil väčšie problémy a ocitli sa tak vo finále, kde ich čakal maďarský celok Hungary 50 Kosmáster.

„Boli to riadni chlapi, veľkí, silní, vysokí. Brali to dosť silovo a aj tvrdo, ale my sme na nich vytiahli našu osvedčenú hru. Hrali sme veľmi rozumne, vychádzala nám osobná obrana, kde sme pristupovali k hráčom, získavali lopty a dávali z protiútokov body. Niečo nám padlo aj po trestných hodoch, keďže súperi dosť faulovali. Navyše, Maďarom nešla streľba a nám padalo snáď všetko, na čo sme siahli," opisuje Oto Krištof.

Staré kone tak prakticky rozhodli finále už v prvej štvrtine, ktorú vyhrali až šokujúcim pomerom 22:2. „Plne sa uplatnila naša taktika, ktorú používame už dlhšie - teda získaj loptu a bež dopredu. Máme na to typy, pohyblivých, rýchlych hráčov."

Maďarskému tímu nepomohla ani zmena obrany, Prešovčania na ňu dobre zareagovali a súper sa postupne psychicky položil.

Finále sa tak zmenilo na exhibičnú jazdu Starých koní, ktorí nakoniec vyhrali 91:38 a získali prvé veľké zlato z európskeho podujatia.

Oto Krištof pridal v tejto súvislosti aj spomienku. „Pred pár rokmi sme ešte v kategórii 40+ hrali na majstrovstvách sveta prvý zápas proti talianskemu tímu. Dostali sme strašnú nakladačku o vyše 70 bodov. Proti nám ale hrali hráči, ktorí pár rokov predtým ešte nielenže reprezentovali Taliansko, ale aj výber Európy a to bola prosto iná liga..."

„Práve na toto sme si spomenuli, v tej súvislosti sme snívali, že raz aj my takto vyhráme nejaký veľký zápas podobným spôsobom a podarilo sa. Tie emócie po zápase a pri dekorovaní medailami boli obrovské, neviem si predstaviť, ako to musia prežívať tí, ktorí vyhrajú trebárs olympiádu, alebo nejaké majstrovstvá," dodal Milan Dzurčanin.

Prešovčania, ktorých na turnaji podporovali aj ich najbližší, po triumfe na turnaji posedeli, pooslavovali, ale s mierou, žiadne bujarosti sa nekonali. Predsa len, aj v tomto smere sú už veteráni...

Pri otázke na nejakú „veselú historku z natáčania" však krčili obaja ramenami. „Nič špeciálne nám nenapadá, aj keď je pravda, že sme sa smiali prakticky vkuse. Na celom zájazde a turnaji bola skvelá nálada, ale nič mimoriadne, pamätné, sa neprihodilo."

Končiť ešte zrejme nebudú

Hoci sú Staré kone pár dní od svojho najväčšieho úspechu, už prišli aj úvahy o tom, čo bude ďalej. A samozrejme prišla aj otázka, či netreba končiť na vrchole.

„Milan Dzurčanin, ktorý je skutočne organizačnou dušou nášho tímu a má na starosti množstvo vecí, tvrdil, že ešte táto akcia a končí s organizovaním. Ale tak môžeme teraz skončiť?" - usmial sa Oto Krištof a poznamenal, že o dva roky sú svetové veteránske hry v Japonsku...

„Stojí to skutočne množstvo času a energie popri pracovnom vyťažení. Ale ja som basket so Starými koňmi prakticky začal hrať, až keď som mal 45 rokov, takže teraz som služobne ešte len nejaký junior," smeje sa Milan Dzurčanin.

„Fakt je, že to je náročné, vyhľadať turnaje, prihlásiť sa na ne, zorganizovať pobyt, dopravu, veci okolo hrania. Nie je to sranda, naše rodiny by o tom vedeli rozprávať. Často je to na ich úkor a aj preto im patrí veľké poďakovanie."

V partii Starých koní sa črtá zaujímavá zostava pre kategóriu nad 60 rokov a k nej zrejme budú smerovať aj aktivity v budúcich rokoch.

Pri otázke peňazí za obaja len pousmejú. „Väčšinu akcií si platíme sami, občas sa nájde niekto, kto nám niečím prispeje, pomôže, za čo každému veľká vďaka, ale inak je hlavný sponzor rodinný rozpočet..."

Možno aj to je dôvod, prečo sa na Slovensku hrá tak málo podobných podujatí a hoci bývalých hráčov je množstvo, nie každý má možnosť si zaplatiť zahraničný turnaj.

„Je to aj otázka peňazí, ale vždy predovšetkým chcenia. Aj my sme chceli, niečo pre to urobili a ostane nám z toho fantastický zážitok," zhodli sa obaja zlatí medailisti, ktorí so spoluhráčmi urobili v Turíne prešovskému basketbalu a mestu propagáciu zrejme nedocenených rozmerov.