PREŠOV. Sloboda prejavu, sloboda informácií, sloboda tlače. To boli takisto požiadavky Nežnej revolúcie.
Internet bol v roku 1989 neznámym pojmom, oficiálne médiá mala pod palcom komunistická strana a ľudia im príliš neverili.
Ako sa teda šírili informácie?
Šuškanda, letáky, plagáty...
V revolučných dňoch novembra a decembra 1989 bolo silným zdrojom ústne podanie. Šuškanda fungovala, informácie sa ňou šírili rýchlo.
Veľmi dôležité boli letáky. Rôzne rezolúcie, prehlásenia, dokumenty sa prepisovania písacích strojoch s kopirákmi, alebo sa cyklostylovali. Potom ich roznášali študenti počas „spanilých jázd“ do dedín, fabrík, škôl či na družstvá.
V tom čase sa už rozmohli prvé videá, záznam zo zásahu na Národní třídě sa masovo kopíroval na VHS kazety.
Nežnej revolúcii pomohlo, keď sa do nej zapojila československá televízia s priamymi prenosmi.
Jedným z najdôležitejších prostriedkov komunikácie ostávali plagáty na uliciach a rozdávané letáky.
Oficiálnu tlač vytlačili študentské noviny
Okresné noviny boli nedôveryhodné a „zaspaté“. Prešovské noviny, orgán okresného výboru Komunistickej strany Slovenska, sa až do 30. novembra, kedy už bola revolúcia v plnom prúde, obávali čokoľvek kritické proti vtedajšiemu režimu zverejniť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
