PREŠOV. Jedným z aktérov novembrových udalostí spred tridsiatich rokov v Prešove bol Ján Lašák.

V tom čase bol vysokoškolákom a podieľal sa aj na príprave revolučných novín Prešovská zmena, resp. neskôr Premeny. Pri novinárčine napokon ostal, v súčasnosti pôsobí v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky.
S dlhoročným novinárom Jánom Lašákom sme sa zhovárali o tom, ako pred 30 rokmi žili na univerzite revolúciou a ako to bolo s revolučnými novinami.
Angažovali ste sa v Študentskom hnutí. Ako to vtedy prebiehalo?
„Keď to všetko vypuklo v Prahe, mal som 20 rokov a druhý rok som študoval na pedagogickej fakulte. Ak si dobre spomínam, naši prváci mali 17. novembra imatrikulačný ples v prešovskom DK ROH, takže sa plesalo so všetkým čo k tomu patrí. Na druhý deň sme niečo zachytili, myslím, že zo Slobodnej Európy. Potom sa objavili správy v našej televízii o proteste antisocialistických živlov a zneužití študentov. To sme spozorneli a v nedeľu večer sa už rozprávalo po chodbách, že v Prahe to buchlo. Myslím, že v ten večer alebo v pondelok prišli ´tajní´ do IRŠ-ka a zobrali nejaké veci. Vedeli sme, koľko bije.“
Čo bol váš najsilnejší zážitok z čias Nežnej revolúcie?
„V tých prvých revolučných dňoch sme skutočne nevedeli, či sa náhodou v uliciach neobjavia vojaci. Hýbali sme svetom a to nás akosi zbavovalo strachu. Nakoniec, zodpovednosť sme niesli len sami za seba, nie za druhých, o to to bolo ľahšie. Keď sa objavili tie tisíce ľudí na prešovskom námestí na generálnom štrajku, vedel som, že sa to už nezvráti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári