PREŠOV. Pred 30 rokmi padol monopol komunistickej strany v celom socialistickom tábore, vrátane Československa.
Nežná, či zamatová revolúcia v roku 1989 sa nediala len v Prahe a Bratislave, ale aj v ďalších mestách a obciach.
Ako to v tom čase vyzeralo v Prešove, na to sme sa opýtali viacerých aktérov revolučných dní spred tridsiatich rokov.
Či už išlo o vtedajších vysokoškolákov, alebo o ľudí z neskoršej Verejnosti proti násiliu (VPN).
Pocit oslobodenia

„Najsilnejší zážitok z čias Nežnej revolúcie bol asi ten pocit oslobodenia, keď som zrazu pocítil silu a odvahu vystúpiť verejne a protestovať voči neslobode a útlaku. V študentskom prostredí, kde som sa ja prevažne pohyboval, sa od prvých chvíľ angažovali Rudo Petrovič, Karel Fröhlich, Jožko Muránsky, Marcel Forgáč a mnohí ďalší, netreba zabudnúť na Mira Ondirka, ktorý stál pri zrode študentských novín, z pedagógov sa k nám pripojili Daniel Hutňan a Jozef Gomolčák, Martin Marinčák prečítal mnou skoncipovaný prejav, ktorý spustil protesty na pôde vysokej školy,“ povedal pre Korzár Miloš Tuhrinský, jeden zo študentských aktérov novembrových udalostí.
Zdôraznil, že o odkaz 17. novembra treba stále bojovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári