Článok pokračuje pod video reklamou
PREŠOV. V piatok, po výbuchu plynu a pri požiari v bytovke, nastala na mieste tragickej udalosti v Prešove obrovská panika.
Desiatky ľudí ostali uväznení v bytovom dome číslo 7, kde sa po výbuchu zrútilo celé schodisko.
Tí boli odkázaní len na pomoc hasičov, ktorí prišli do niekoľkých minút na miesto tragédie. Napokon sa im podarilo evakuovať 34 osôb.
Sedem ľudí, žiaľ, neprežilo a po ôsmej osobe stále pátrajú.
Plošiny nevykazovali poruchy
Súvisiaci článok Hasiči: Nafukovacie vaky nepoužívame, výšková technika je dostačujúca Čítajte Hneď v prvý deň, počas zásahu a tesne po ňom, čelili hasiči obrovskej kritike.
Objavovali sa laické informácie z davu, že hasičom sa pokazila technika a nemohli roztiahnuť plošinu.
Túto informáciu povedala v deň tragédie aj ministerka vnútra Denisa Saková, ktorá prišla na miesto pár hodín po tragédii.
Informácie však vyvracia okresný šéf prešovských hasičov.
„Plošiny nevykazovali žiadne poruchy. Ony pracovali tak, ako mali. Zdalo sa to, lebo rozloženie plošiny trvá určitý čas. V prvom rade treba vysunúť podpery, stabilizovať a uviesť do vodorovnej polohy. Preto sa zdalo ľuďom, že to trvá dlho, ale hasiči robili to, čo mali a urobili všetky potrebné úkony,“ vysvetlil riaditeľ prešovského Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru Ľubomír Toďor.
Na vrch plošiny bol následne pripnutý evakuačný rukáv, vďaka ktorému dokázali evakuovať uviaznuté osoby.
Plošina má navyše kapacitu pre štyroch ľudí, z čoho dvaja musia byť záchranári, takže zachraňovať by mohli iba po dve osoby.
Spúšťaním plošiny by sa natiahol čas záchrany pre ďalšie osoby.
Podporil rozhodnutie veliteľa zásahu
Potvrdil aj problém s prístupom.
Súvisiaci článok Riaditeľ hasičov: Pri oprave zničenej bytovky porušili predpisy Čítajte „Autá boli zaparkované, ako boli. Boli tam vyhradené miesta, sú tam čiary, tieto autá stáli na svojich miestach... Nástupná plocha pred blokom bola zasypaná sutinami. Bol s tým problém, lebo sme sa potrebovali dostať s plošinami zo štyroch strán súčasne. Veliteľ zásahu rozhodol o priorite a rozhodol dobre. Veliteľ zásahu volil podľa mňa tú najlepšiu možnosť. Išlo sa cez cyklistický chodník, lebo v tej časti sme najviac ľudí na priečelí bytovky,“ vysvetlil Toďor.
Hasiči zároveň vedeli, že na miesto prichádzajú aj ostatné posilové jednotky z iných miest.
Nepomohla by ani dlhšia plošina
Súvisiaci článok Ingrid zo zhoreného bloku: Ľudia sú úžasní, pomáhajú Čítajte Na mieste museli hasiči a záchranári pracovať vo veľmi ťažkom teréne.
Výbuch bol taký silný, že rozmetal panely z horných poschodí do okolia.
Tie museli hasiči odpratávať a vypíliť aj stromy, aby sa dostali bližšie k bytovke.
Plošiny museli byť umiestené aj efektívne, aby ich nepoškodil prípadný pád úlomkov z budovy.
Ohrozené by boli aj životy hasičov a funkčnosť techniky, ktorá by v prípade poškodenia nemohla ďalej slúžiť.
Šéf hasičov pripustil, že nekoordinovane zasadené stromy v blízkosti bytoviek sú v takýchto chvíľach problémom.
„Je to problém, lebo nástupných plôch je málo. Odznelo aj to, že plošina bola krátka. Nebola určite krátka. Prešov disponuje 42-metrovou plošinou. Keď si zoberieme, že bytovka má približne 36 metrov, bola tam stále rezerva,“ vysvetlil.
Na mieste bola podľa neho dostatočne dlhá plošina.
„Dlhšia by nám aj tak nepomohla. Laici si to vysvetľujú tak, že tým pádom môžeme stáť ďalej. Každá plošina má ale bočné vyloženie podľa toho, ako je postavená. Rozhoduje aj to, či je ideálne postavená a má úplne roztiahnuté podpery. Takže tieto polemiky dokážeme vyvrátiť. Plošina bola správne postavená a pracovala v takom režime, ako mala,“ dodal.
Hasiči riskovali životy
Súvisiaci článok Zničenú bytovku budú rozoberať postupne, špeciálnou technikou Čítajte Toďor vzhľadom na situáciu označil zásah za mimoriadne náročný.
Hasičom sa po výbuchu plynu nedostali k jednotlivým bytom zvnútra, lebo sa zrútilo schodisko.
Hasiči sa prepracovávali z dolných poschodí výťahovou šachtou vyššie.
„Na mieste bol skúsený veliteľ družstva a hasič záchranár – špecialista, ktorý rozhodli o takomto postupe. Keďže tam boli ľudia, potrebovali sa k nim dostať, tak vyliezli cez výťahovú šachtu až na ôsme poschodie a usmerňovali ľudí, dohášali požiare, lebo ešte na ôsmom poschodí bol funkčný hydrant,“ vysvetlil Toďor.
Hasiči boli pri zásahu vystavení obrovskému riziku.
„Vrtuľníky si nikto nedovolil nasadiť, lebo nevedeli, v akom stave sú plechy na streche. Tie boli viditeľne poškodené a vrtuľník by to rozfúkal a mohlo dôjsť k ďalším zraneniam,“ vysvetlil šéf hasičov.
Aj zlanenie záchranárov na strechu bolo za týchto podmienok zrejme nereálne.
Vaky by boli neefektívne
Podľa hasičov sa na Slovensku nepoužívajú ani vaky.
„Neviem si to predstaviť. Kto tam bol osobne, vie, sú aj zábery, kde by sme tie vaky umiestnili? A ako by tam ostal človek, ktorý by do vaku dopadol z ôsmeho poschodia. Kde by sme ho následne chytali? Neviem o tom, že by existoval vak, do ktorého niekto dopadne a ostane v ňom. Vaky nepripadali do úvahy,“ vysvetlil Toďor.
Nafukovacie vaky sú z gumy, takže by nemali ani dlhú trvácnosť.
Navyše, pre umiestnenie vaku musí byť vyčistený dostatočný priestor.
„Videli ste, že v danom čase tam nebolo jedno miesto, kde by sa to dalo postaviť. Na druhej strane, ak nám do vaku spadne nejaká konštrukcia, plechy alebo horiaca fasáda, tak nám ho zničí,“ dodal Toďor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
