PREŠOV/SABINOV. Nikdy netúžil po žiadnom inom povolaní. „Mojím životným snom je robiť zvukára. Vždy som ním chcel byť, aj ním som. Venujem sa tomu už dlho, takže aj o desať rokov určite budem robiť zvukára. Či to bude v Prešove, v Bratislave, v New Yorku, to neviem,“ hovorí Andrej Havrila.
Bez zvukára by nebol ani koncert, ani divadelné predstavenie.
Andrej Havrila, ktorého v brandži volajú aj Atrey, dnes šéfuje zvukárom v Divadle Jonáša Záborského (DJZ) v Prešove.
Káble, festivaly, PUĽS
Začínal asi ako každý zvukár. Najprv ťahal káble. Postupne zbieral skúsenosti, postavil sa aj na zvukový pult. Bolo to v Sabinove, kde spolupracoval s Dušanom Maršalom.
Ako zvukár absolvoval aj veľké festivaly typu Campfest.
„V tých dobách bolo málo ľudí na všetkých frontoch,“ hovorí Andrej, ktorý na týchto štáciách strávil štyri roky. Potom prišiel zlom.
Zavolali ho do súboru PUĽS, ktorý sa práve sťahoval z priestorov jedného divadla (DAD) do druhého (DJZ). Vydržal v ňom rovných 28 dní.
„Medzitým, ako som tam nastúpil, odišiel z Divadla Jonáša Záborského pán Miloš Kanuščák, dlhoročný zvukár a bol vypísaný konkurz. Tak som sa prihlásil, keďže som bol v tej istej budove, ale pracoval som pre inú organizáciu,“ vysvetľuje.
Bol v skúšobnej lehote, v PUĽS-e to preto zobrali s úsmevom. „Keďže som tam bol tak krátko, bola to skôr vtipná príhoda, nebrali sme to tragicky.“
Mimochodom, dnes s PUĽS-om externe spolupracuje.
V roku 2008 teda nastúpil ako zvukár do DJZ. Bolo to obdobie, kedy divadlo robilo veľký muzikál František z Assisi či televízne Drišľakoviny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
