PREŠOV. Nebola talent na nijaký šport. Bežecké tenisky si začala obúvať až po narodení dcér.
V súčasnosti beháva 39-ročná Prešovčanka Ivana Butoracová, rod. Šindleryová, z pasie maratóny, ktoré už ani nepočíta.
Začiatkom marca sa jej podaril senzačný úspech na maďarskom ultramaratóne Marathon Szuper Balaton. Vyhrala ho.
„V živote som nebehala,“ povedala pre Korzár usmievavá bežkyňa, ktorá v Maďarsku dosiahla obdivuhodný výkon.
„Ani som sa nikdy súťažne nevenovala žiadnemu športu. Bola som antitalent na všetko. Skúšala som ako dieťa všetko možné, volejbal, karate, basketbal, hádzanú, vodné pólo, stolný tenis, aerobic, všetko a nič,“ prezradila žena, ktorá si dnes bez behu nevie predstaviť život. A ktorá pri Balatone poriadne zažiarila.
Náročný ultramaratón
Štvordňový ultramaratón meral spolu 196 kilometrov (etapy mali približne 49, 54, 43 a 52 km) a Ivana Butoracová ho zvládla v čase 15 hodín a 59 minút a 15 sekúnd.

Pretekárka MTC (Marathon Triatlon Club) Vyšná Šebastová bola víťazkou v ženskej kategórii a celkovo dobehla jedenásta.
Trinásty ročník tohto ultramaratónskeho podujatia absolvovalo 350 bežcov v hlavnej individuálnej disciplíne, do cieľa ich dobehlo 268.
„Nemyslela som si, že to bude také ťažké. Asi si to najviac vážim,“ zhodnotila svoj úspech na najväčšom maďarskom ultramaratóne.
Bežal sa zo Siófoku okolo Balatonu po cyklistickej trase, ale aj cez vinice, kopce a dediny späť do Siófoku.
“„Pamätám si na svoj odbehnutý prvý kilometer a pol pri Sekčove, myslela som, že skoro zomriem, ale bola som hrdá, že som ho zabehla.“
„
„Druhý deň bol najťažší. V živote som predtým nebežala 54 kilometrov a v tempe. Dovtedy som mala za sebou najviac päťdesiatkilometrové behy. Navyše do toho prišiel vietor a dážď,“ opisuje útrapy, ktoré zažila.
„Prvé dva dni sme bežali v podstate po rovine. Tretí a štvrtý deň už bol zaujímavejší, išlo sa do kopcov, cez vinice. Najlepší deň bol tretí, to bol iba maratón. Na štvrtý deň sme mali na 36. kilometri brutálne stúpanie do kopca s 900-metrovým prevýšením. Prvé dva dni boli náročnejšie aj v tom, že som často bola sama. Potom pribudli štafety, polmaratónci a vždy pomôže vidieť na trati aj niekoho ďalšieho.“
Myšlienka v cieli? Milujem Siófok
Takú krízu, aby vzdala preteky, ale nepociťovala. „Občas sa pýtam, čo tu robím? Nejdem sa nejako namotivovať, len sa sama seba opýtam, na čo tam som, čo to bol zase za nápad a bežím ďalej.“
Nebolo to ľahké. „Na to, čo som mala nabehané, som bola prekvapená, aké to bolo ťažké podujatie. Rôzne povrchy, nielen asfalt. V kuse fučí od jazera, vonku je len 5 stupňov, no zároveň páli slnko. Tréning na prešovskej cykloželezničke po vetre mi veľmi pomohol...“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári