PREŠOV. Nakladanie s odpadmi bude v čase narastajúcej klimatickej krízy čoraz väčšou témou. Milióny ton plastov v oceánoch, problematické skládky, ničenie prírody...
Čoraz viac ľudí si začína uvedomovať zodpovednosť za stav našej planéty a začína od seba.
Témy ako separácia, kompostovanie, recyklovanie sú znova v kurze a do popredia sa dostáva princíp zero waste, teda nulového odpadu, či minimalistického domova.
O životný štýl zero waste sa úspešne snažia aj dve mladé Prešovčanky, ktoré princípy bezodpadového hospodárenia šíria aj ďalej. Tridsaťročná Laura Martinková, čerstvá mamička zo Sídliska III a jej parťáčka, 27-ročná Michaela Krížová z centra Prešova. Obe dal dokopy práve záujem o spomínané témy.
Nemohli sa nestretnúť
„Bolo to pred dvomi rokmi, keď som robila workshop o vermi kompostovaní, teda kompostovaní s dážďovkami. Vtedy sa rýchlo naplnila kapacita workshopu a ozvala sa nejaká zúfalá žena, že ona musí ísť na ten workshop. Tak som sa zľutovala. Bola to práve Miška,“ hovorí Laura. Tak začala úzka spolupráca oboch mladých žien.
K téme bezodpadovosti sa dostali postupne a prirodzene.
„Bola som k tomu vedená v podstate od malička. Ocko bol geológ, mamka učiteľka so silným sklonom všetko v lese zbierať a recyklovať,“ vraví Laura Martinková, ktorá vyštudovala na vysokej škole environmentalistiku.
„Po škole som začala robiť v neziskovej organizácii venujúcej sa environmentálnej výchove. Išlo to od dôležitosti triedenia až k tomu, že keď už som o tom veľa rozprávala, tak mi došlo, že to nestačí. Musíme sa posunúť ďalej. Išlo to plynule k bezodpadovosti.“
Ivana Butoracová nikdy nebola športový talent, dnes beháva maratóny z pasie Čítajte Michaela je na tom podobne: „My sme tiež v rodine vždy triedili odpad. Babka je z dediny, tam vlastne nešlo navnivoč nič, lebo sme mali hospodárske zvieratá.“
Zásadný zlom nastal vtedy, keď bola s vtedajším priateľom, dnes už manželom, v zahraničí a jednu sezónu pracovala na bitúnku na Islande.
„To mi obrátilo život naruby. Jednak som videla krajinu, v ktorej sa úplne inak žije. Odpadky po zemi vôbec nie sú, nie je tam toľko supermarketov a obchodov. Je tam iná mentalita. Keď som sa vrátila na Slovensko, bol to kultúrny šok.“
Vrátiť sa k tomu, čo je prirodzené
V zahraničí si uvedomila, koľko vecí vôbec nepotrebuje.
„Prirodzene som sa začala zamýšľať nad tým, na čo mám vôbec toľko vecí v byte.“ Začala sa zaujímať o minimalizmus, sledovala blogy o bezodpadovosti. Merala, koľko odpadu doma vyprodukujú. A ako sa snažila v Prešove nájsť podobnú komunitu, stretla Lauru...
Bezodpadovosť nepovažujú za nič extrémne.
„Nemá to byť o radikalizme a niečom, do čoho sa nútime, ale o tom prirodzenom. Vrátiť sa k prirodzeným veciam, také kompostovanie bolo kedysi bežné,“ vysvetľuje Laura Martinková.
Michaela Krížová ju dopĺňa: „Základ je začať používať sedliacky rozum a nenechať sa presviedčať od obchodov, že potrebujeme toľko vecí, ktoré naozaj nepotrebujeme. Ak to zhrniem, princíp je: Nekupovať to, čo nepotrebujeme.“
Ekologické je ekonomické
To, že má človek doma kopu zbytočných vecí, zistí vždy pri veľkom upratovaní. Menej vecí znamená zároveň menej minutých peňazí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
