Na tom, že slovenské školstvo potrebuje čo najskôr hĺbkovú reformu, sa zhodujú všetci odborníci.

Všetci. Snaha o komplexné zmeny ale naráža na dva na prvý pohľad neprekonateľné problémy.
Tým prvým je fakt, že ak začneme s takouto reformou, a raz k tomu bude musieť dôjsť, tak sa na hrubom domácom produkte prejaví až o štvrťstoročie, čo je horizont, za ktorý pri najlepšej vôli žiadni politici nedovidia.
Neprináša žiadne okamžité bonusy, politické body. Naopak, tieto zmeny sú náročné a drahé.
Druhý problém hĺbkovej reformy je, že slovenské školstvo ako systém vôbec nie je až také zlé.
Znie to paradoxne, ale ono je vlastne dobré.
Totiž takto, súčasný systém funguje (takmer bezo zmien, iba s malinkými napredovaniami) už desaťročia.
V podstate od konca 18. storočia, keď Mária Terézia zaviedla povinnú školskú dochádzku.

Jej reforma sa ukázala byť účinná a prospešná, prežila vyše dvesto rokov, preto je zmena zabehaného systému taká ťažká.
Pozrime si filmy ako Škola, základ života, Obecná škola, Marečku, podejte mi pero a x ďalších zo školského prostredia.
Rozpamätajme sa, ako sme sa učili my, ako naši rodičia a ako sa učia naše deti, a prakticky nič sa nezmenilo.
Školský systém teda funguje, a hoci všetci cítime, že potrebuje reštart, funguje dlhodobo a relatívne spoľahlivo.
Cez prizmu týchto dvoch prekážok sa zdá byť naše školstvo ťažko reformovateľné, tie procesy máme v DNA a na inovátorov hľadíme v lepšom prípade ako na rojkov a vizionárov, v horšom ako na sociálnych inžinierov a bláznov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári