Tenoristu Igora Kucera spája s Košicami vrúcne puto. Čerstvý päťdesiatnik tu zažil krásne stredoškolské časy na konzervatóriu a v Štátne divadlo Košice bolo jeho prvou slovenskou profesionálnou zastávkou po návrate z Kyjeva. Do ukrajinského hlavného mesta odchádzal na stáž ako študent hry na husle. Napokon však bolo všetko inak.
Kde ťa zastihla koronavírusová pandémia a ako a kde prežívaš nútené „umelecké“ prázdniny a karanténu?
- Zastihla ma paradoxne v Košiciach po čerstvom príchode z Prahy, kde som riešil nejaké rozpracované umelecké projekty. Momentálne sa však nachádzam vo svojom rodisku (Svidníku), kde sa snažím zmysluplne tráviť čas spojený s karanténou.
V stredu si vstúpil do klubu päťdesiatnikov. Plánoval si nejaké väčšie oslavy?
- Priznám sa, že ani nie. Nie som ten typ, ktorý by pripisoval narodeninám alebo nejakým životným jubileám väčší význam.
Všetko smerovalo k tomu, že budeš huslistom, ale napokon na akadémii Čajkovského v Kyjeve sa tvoja kariéra zvrtla k opernému spevu. Čo bolo tým impulzom, že sa tvojím hudobným nástrojom stal hlas?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
