Známa slovenská spisovateľka ANDREA RIMOVÁ (35) využíva čas karantény na písanie nového románu. Je doma s dcérou Barborkou, ktorá by po lete mohla nastúpiť do materskej školy. Meno Andrey Rimovej je späté s východným Slovenskom. Pochádza z Medzilaboriec, kam stále dochádza za rodičmi, a celé stredoškolské i vysokoškolské štúdium strávila v Prešove, na ktorý tiež nedá dopustiť. Momentálne žije v Bratislave. Aj o tom, čo má nové, ako ju zmenilo materstvo a čo čaká knižný trh po odznení súčasnej celosvetovej pandémie koronavírusu sa pre Korzár rozhovorila autorka románov temnej romantiky.
Vyšla vám nová kniha a hneď do toho prišla pandémia koronavírusu. Predpokladáme, že ste doma. Ako ju trávite?

- Knihu Dotkni sa ohňa som stihla pokrstiť ešte v novembri minulého roka, takže si užila kus svojej slávy. Začiatkom februára som absolvovala krátky výlet do Mníchova, kde som začala pracovať na novej knihe. Cestovala som tam vlakom a pred odchodom som zašla do lekárne kúpiť si rúško, pretože som videla v správach, že v Nemecku sa objavili prvé prípady nákazy. Pani v lekárni ma vysmiala, vraj sú rúška vypredané. Len pár minút predo mnou kúpil pán posledných šesťdesiat kusov. Vtedy som sa tomu veľmi čudovala. Nenapadlo by mi, že o pár týždňov sa situácia u nás rapídne zmení a naše životy budú zasiahnuté a že bez rúška neurobíme mimo domova ani krok. Z danej situácie sa snažím vyťažiť maximum. Viac oddychujem, píšem a čítam a nenakupujem zbytočnosti.
Ste stále na materskej?
- Stále som na rodičovskej dovolenke. Odsýpa mi posledný polrok, koncom leta by mala dcérka nastúpiť do škôlky a ja do práce. Zatiaľ neviem, či to tak aj reálne bude.
Ak ste doma, stíhate písať niečo nové? O čom to bude?
- Nová kniha je rozpísaná a s radosťou môžem povedať, že mi to ide ako po masle. Bude to príbeh o žene, ktorej umenie pomáha preniesť sa cez nástrahy, ktoré jej pripravil život. A nebude ich málo.
Prezradíte viac?
- Nechcem predbiehať, aby sa moji čitatelia mali na čo tešiť.
Priznali ste, že veľa času trávite nad detskými knižkami, čo je prirodzené. Na vlastnú detskú knihu by ste si netrúfli?
- Zatiaľ nie, ale sama som prekvapená, aké rozprávky som vymyslela svojej dcére. Vznikli situačne a keďže ich chcela počúvať stále dookola, už u nás zdomácneli. Keď jej ich rozprávam, je mi do smiechu. Sú jednoduché, ale milé a Barborke sa páčia.
Čím vás zmenilo materstvo?
- Materstvo dalo môjmu životu obrovský rozmer. Smiech mojej dcéry sa pre mňa stal tým najkrajším zvukom. Barborka je úžasný zázrak, za ktorý som veľmi vďačná. Každý deň sa vďaka nej učím niečo nové. Nielen o deťoch, ale aj o sebe.
Čomu všetkému sa venujete v týchto karanténnych dňoch?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári