Rodená Piešťanka po piatich rokoch opustila prácu v medzinárodnej firme a rozhodla sa meniť životy detí cez projekt Teach For Slovakia. PAULÍNU MASARYKOVÚ toto rozhodnutie zaviedlo na východ, kde začala učiť na základnej škole v Chminianskych Jakubovanoch (okres Prešov). Práve túto školu navštevujú deti z miestnej vylúčenej komunity, ktorých osudy sa Paulíny dotkli natoľko, že v obci ostala pôsobiť aj po ukončení programu. Dnes sa okrem práce pre Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie venuje ako mentorka projektu Omama, ktorý sa zameriava na vývoj detí narodených do extrémnej chudoby. Dokážu omamy a ich práca dostať deti z bludného kruhu generačnej chudoby? Ak sa deťom z vylúčených komunít začneme venovať už v ranom detstve, podľa mentorky Paulíny Masarykovej táto šanca rastie.
Veľa učiteľov odchádza zo škôl do súkromného sektora, vy ste to urobili opačne. Prečo?

Po niekoľkých rokoch v súkromnom sektore mi začala chýbať nejaká pridaná hodnota. Môže to znieť lacno, ale chýbal mi v tej práci zmysel. Mnoho ľudí takúto situáciu rieši dobrovoľníctvom popri práci, ale nie každý si to môže dovoliť. Ja som chcela kompletne zmeniť smerovanie mojej kariéry a nájsť zamestnanie, ktorým budem môcť niečo zmeniť. Po dlhom premýšľaní som sa rozhodla zapojiť do projektu Teach For Slovakia, cez ktorý som sa dostala k profesii učiteľky na základnej škole.
Prečo ste si vybrali základnú školu v Chminianskych Jakubovanoch?
Celú túto skúsenosť som brala od začiatku ako výzvu. Pri výbere som nemala žiadne požiadavky na to, do akej školy by som chcela ísť. Vedela som, že nech ma pošlú kamkoľvek, vydám zo seba maximum. Keď som sa dozvedela, že pôjdem na východ, kde nemám žiadne väzby ani rodinu, znelo to o to zaujímavejšie a zobrala som to.
Ako by ste opísali túto šarišskú dedinu niekomu, kto ju nikdy nenavštívil?
Pre mňa má toto miesto svoje čaro. Je to rozľahlá, pomerne dlhá dedina posadená v kopcoch. Čo človeku ako prvé udrie do očí, je osada, ktorá sa nachádza ešte pred vstupom do dediny. Zakaždým, keď prichádzate do Chminianskych Jakubovian, musíte najskôr prejsť dosť rozľahlou rómskou osadou, a to je zakaždým silný zážitok.

Predstavujem si dieťa z tejto osady. Ako vyzerá jeho život?
Treba zdôrazniť, že deti v rómskych osadách majú rôzne podmienky a rôzne životy. Na jednom mieste, ktoré sa nám ako majorite môže zdať chudobné, sú veľké ekonomické rozdiely. Život veľa z týchto detí môže vyzerať úplne podobne ako život dieťaťa z majority. Ráno vstanú, naraňajkujú sa, vychystajú sa do školy, sú v škole, poobede sa vrátia a robia si domáce úlohy, hrajú sa s kamarátmi, pozerajú televíziu, navečerajú sa a idú spať.
A čo tie ostatné deti?
Potom sú tu deti, ktoré vstanú a do školy idú bez raňajok. Poobede sa vrátia zo školy a namiesto robenia úloh idú do lesa po drevo, pomáhajú v domácnosti alebo sa flákajú po vonku. Večer prídu domov a na večeru dostanú svoje prvé a možno aj posledné jedlo za deň. V noci sa možno pre zimu alebo rôzne iné dôvody nevyspia a takto to pokračuje ďalej.
Ako vyzeralo vaše prvé stretnutie s nimi?
Začala som svojich žiakov navštevovať doma. Mentori z projektu nám odporúčali, aby sme navštevovali rodiny a spoznávali, v akých podmienkach deti žijú. Podľa toho učiteľ najlepšie zistí, čo môže od svojich žiakov očakávať a aké nároky naň môže mať. Preto som osobne prichádzala do rodín a chcela som nadviazať vzťahy s rodičmi. Ak sme chceli s deťmi nejako pracovať, nedá sa to bez spolupráce s rodičmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári