Na vodu i alkohol. Nemci aj Rusi mali počas vojny podobné poľné fľaše

SVIDNÍK. Štandardné poľné fľaše, ktoré patrili k základnému výstroju nemeckej i sovietskej armády v čase 2. svetovej vojny, slúžili na prenos pitnej vody.

Nádoby na tekutinu, ktoré pomohli vojakovi v kritickej chvíli uhasiť smäd, prípadne vyčistiť ranu, boli v armádach na oboch stranách frontu veľmi podobné.

Dokazujú to aj archívne predmety v zbierkach Vojenského historického ústavu (VHÚ), Múzejného oddelenia vo Svidníku.

Voda aj alkohol

Poľná fľaša však nemusela slúžiť len na prenášanie vody, ale aj alkoholu.

Svedčia o tom výpovede niektorých účastníkov bojov, ktorí sa vraj takto posmeľovali pred nasadením do akcie. Takúto „motiváciu" vidieť aj v niektorých vojnových filmoch.

„Pripúšťam, že sa takéto zábery objavili, ale skôr išlo o situácie, ktoré priamo nesúviseli s bojom. Vojaci by si určite dobre rozmysleli, či budú mať fľašu naplnenú alkoholom, keď idú do akcie a nevedia, kedy sa vrátia, alebo vodou, od ktorej mohlo závisieť ich prežitie," hovorí kustódka Múzejného oddelenia Lenka Vrábľová.

Väčšinou boli z hliníka

Vojenské poľné fľaše sa pred vojnou a v jej začiatkoch vyrábali predovšetkým z hliníka. Ten bol ľahký, voda v takejto fľaši nebola cítiť kovom a menej sa kazila. Fľaše sa dali lepšie dezinfikovať.

V sovietskej armáde sa ojedinele používali aj sklenené fľaše.

Pre Červenú armádu sa vyrábali fľaše s objemom 0,8 litra a nemecká armáda používala fľaše prevažne s objemom 0,75 litra.

„Výnimkou boli tzv. 'kokosky', ktoré tvarom pripomínajú kokosový orech. Išlo o fľaše určené pre horských strelcov, zdravotníkov a oddiely Afrika-Korpsu, ktoré disponovali objemom až jeden liter," konštatovala Vrábľová.

Ako vyzerali

Konštrukcia mala pri obidvoch typoch fliaš spoločné znaky. Na jednej strane bola vypuklá smerom von a na druhej strane bola fľaša jednoducho sploštená, čo umožňovalo pohodlné držanie v ruke či jej upevnenie na opasok. Uzáver bol na obidvoch typoch fliaš skrutkový.

Súčasťou každej poľnej fľaše bolo textilné puzdro, ktoré čiastočne chránilo fľašu proti mechanickému poškodeniu, zaisťovalo čiastočnú tepelnú izoláciu a zároveň uľahčovalo prichytenie k výstroju.

Podľa Vrábľovej puzdrá na fľaše, ktoré používali sovietski vojaci, sa zdali byť praktickejšie, nakoľko nemali žiadne kožené časti, ktoré sa v teplejšom počasí vysúšali a spôsobovali by problémy s upínaním.

„Spomínané nemecké fľaše kokosky, ktoré sa začali vyrábať až neskoršie, nepotrebovali žiadny obal. Boli vyrobené z hliníka alebo ocele, ktoré potiahli izolačnou škrupinou z impregnovaného dreva alebo tmavohnedého plastu," uzatvára kustódka.