Rodená Prešovčanka si po doktorandskom štúdiu namiesto kariéry vybrala dobrovoľníctvo vo Veľkej Británii. Tam sa VERONIKA POKLEMBOVÁ stretla so životnými príbehmi a chudobou utečencov či cudzincov, ktorí potrebovali aj jej pomoc. Táto skúsenosť ju ovplyvnila natoľko, že sa komunitnej práci venuje dodnes. Cez učenie v základnej škole v Dlhej Lúke (okres Bardejov) sa dostala do neziskovej organizácie ETP Slovensko, v ktorej je od januára riaditeľkou. Práve ETP vo svojich komunitných centrách na východe Slovenska ponúka mladým šancu na lepšie vzdelanie. Aký vplyv majú na deti z vylúčených komunít komunitné centrá a mentori? Podľa riaditeľky Poklembovej prináša mentoring pozitívne príbehy detí, ktoré majú možnosť posúvať sa v živote ďalej.
Kde začala vaša skúsenosť s komunitnou prácou?
Mentorka z Omamy pomáha nájsť cestu: Chudoba má na dieťa fatálne následky Čítajte - Po doktorandskom štúdiu som odišla na rok do Birminghamu ako dobrovoľníčka. Pracovala som v dvoch projektoch, ktoré sa týkali inklúzie utečencov, ale aj iných cudzincov, ktorí pochádzali z rôznych krajín Európskej únie. Trikrát do týždňa som chodila do komunitného centra v okrajovej štvrti mesta. Okrem toho som chodila aj na miestne základné školy, ktoré boli tiež v chudobnejších štvrtiach mesta, kde sme vytvárali školské záhrady a učili sme deti zdravému životnému štýlu.
Prečo ste sa tam rozhodli ísť?
- Mala som pocit, že po rokoch doktorandského štúdia, kde som sa intenzívne venovala dátam, teórii a výskumu, som chcela robiť niečo konkrétne. Veľmi som chcela pomôcť ľuďom v nejakej komunite a tiež som si chcela vyskúšať žiť dlhšie obdobie v zahraničí. Tento dobrovoľnícky rok spojil všetky tieto aspekty, ktoré ma nakoniec priviedli k tomu, že som sa komunitnej práci venovala aj po návrate na Slovensko.
Viete porovnať formu chudoby, s ktorou ste sa stretli v zahraničí a u nás?
Pomáha Rómom k bývaniu: Nedostanú nič zadarmo, musia si to vážiť Čítajte - Do komunitného centra v Anglicku, v ktorom som pôsobila, chodili väčšinou ľudia, ktorí čakali, či dostanú azyl, alebo nie. V tej dobe nemali reálnu možnosť legálne pracovať, čiže mnohí na tom neboli finančne najlepšie. Od dobrovoľníkov a pracovníkov v komunitnom centre potrebovali pomoc, aby sa naučili jazyk. Prichádzali kvôli poradenstvu v azylovom procese či kvôli pomoci pri vstupe na pracovný trh. Okrem toho sa v priebehu toho roka, keď som tam bola, rozbehol aj projekt piatkovej komunitnej kaviarne, kam mohli klienti prichádzať, aby sa stretli so známymi alebo spoznali nových ľudí. Mali sme aj kurz varenia s talianskymi šéfkuchármi a popritom sme tvorili knihu receptov od našich klientov z celého sveta.
Nové začiatky pre nich neboli vôbec ľahké. Mnohokrát boli títo ľudia vo svojich krajinách úspešnými, no v cudzej krajine museli začať od nuly. Chudoba alebo strádanie u nich bolo spôsobené aktuálnou situáciou, ktorá sa ale dá zmeniť. Vo vylúčených komunitách sa často stretávame s ľuďmi, ktorí dlhodobo žijú v generačnej chudobe. Nie je to len aktuálna situácia, ktorá sa dá z mesiaca na mesiac zmeniť. Dá sa to postupne, ale vyžaduje to veľa nasadenia a podpory. Takéto komunity nie sú len u nás, ale aj v zahraničí.
Presah do komunity
Ako vás ovplyvnila táto skúsenosť?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
