Vedci z Prešovskej univerzity si už počas výskumov v teréne v 80. rokoch všimli, že ľudia z marginalizovaných rómskych komunít majú lepšiu imunitu voči vírusom. V súčasnosti sa preto plánujú bližšie pozrieť na stav imunity populácie na Slovensku so zameraním práve na marginalizované skupiny. O plánovanom výskume sme sa rozprávali s riaditeľom Ústavu rómskych štúdii Prešovskej univerzity, profesorom IVANOM BERNASOVSKÝM.
Aké je zameranie Ústavu rómskych štúdií a kedy vznikol?
Na Prešovskej univerzite otvorili ústav rómskych štúdií Čítajte Výskum rómskej problematiky má na Prešovskej univerzite dlhodobú tradíciu, o čom svedčia desiatky monografií a stovky publikácií z kultúrne antropologického, biomediciálneho, geografického, pedagogického a ďalšieho výskumu rómskej populácie.
Významnú úlohu zohralo založenie Ústavu rómskych štúdii v Prešove v roku 2011. Jeho pracovníci v spolupráci s katedrou biológie FHPV PU ako aj s ďalšími kolegami z Prešovskej univerzity riešili celý rad domácich aj zahraničných výskumných projektov typu VEGA, APVV, PECO. Získané výsledky boli vybrané na prezentáciu najvýznamnejších výsledkov vedy a techniky v Európskom parlamente v Bruseli.
Dlhodobo sa venujete biomedicínskej práci s Rómami. Čo to znamená v praxi a čo skúmate?
Je evidentné, že zdravotný stav Rómov je v porovnaní s majoritnou populáciou na Slovensku podstatne horší. V posledných rokoch je náš výskum prioritne zameraný na molekulárno-genetický výskum obezity, osteoporózy a ďalších ochorení, ktoré výraznou mierou ovplyvňujú kvalitu života jedincov rómskeho etnika.
V súčasnej dobe sa objavili problémy súvisiace s ochorením Covid-19. Ako ste sa vy a vaši spolupracovníci zapojili do riešenia týchto problémov?
Marginalizované rómske komunity tvoria rizikovú skupinu vyznačujú sa okrem iného aj zhoršeným zdravotným stavom, nevyhovujúcimi hygienickými podmienkami, vyššou hustotou obyvateľstva, značnou pracovnou migráciou do zahraničia a podobne. To je situácia, kedy vzniká zvýšené riziko prenosu ochorenia akým je napríklad aj Covid 19.
Už skôr sme si všimli napríklad počas našich výskumov v teréne v 80. rokoch, že v takýchto komunitách majú ľudia hladiny gamaglobulínu IgG výrazne vyššie. Signifikantne vyššie sú tam aj hladiny sérových gamaglobulínov v porovnaní so slovenskou majoritnou populáciou. Pôvodne sme si to vysvetľovali spomínanými nedostatočnými hygienickými podmienkami. Aká je aktuálna situácia v tomto smere nevieme, avšak ako ukazuje priebeh aktuálnej pandémie, takéto rómske komunity by si preto zaslúžili detailnejší výskum.
Spomínali ste, že ľudia v týchto komunitách majú výrazne vyššie sérové hladiny gamaglobulínu. Čo to konkrétne znamená a čo ovplyvňuje?
Pod pojmom gamaglobulíny rozumieme bielkovinovú zložku krvného séra obsahujúcu protilátky. Keďže úlohou protilátok je zabezpečovať obranu organizmu proti cudzorodým antigénom vrátane vírusov, vyššie hladiny protilátok podmieňujú „lepšiu“ výkonnosť imunitného systému.
Znamená to, že ľudia z týchto komunít sa môžu nakaziť, ale ich imunita lepšie bojuje s týmto vírusom?
Naše výsledky prechádzajúcich štúdií potvrdili vyššie hladiny protilátok v rómskej populácii. Vyššie hladiny protilátok umožňujú efektívnejšiu imunitnú odpoveď organizmu človeka.
Dá sa už teraz povedať, že Rómovia z marginalizovaných komunít, aj keď sú nakazení vírusom Covid-19, tak nemajú symptómy choroby alebo ich majú v oveľa menšej miere ako väčšinová populácia?
V súčasnej dobe chýbajú akékoľvek relevantné údaje na báze základného výskumu ako u rómskeho etnika, tak aj v majoritnej populácii na Slovensku. Realizácia nášho výskumného projektu na imuno-genetickej úrovni umožní odpovedať na tieto v súčasnej dobe mimoriadne dôležité otázky.
Máte dlhoročné skúsenosti. Plánujete sa zaoberať riešením tejto problemtatiky v rómskej populácii aj v súčasnosti?
Áno, podali sme projekt v rámci Agentúry na podporu výskumu a vývoja, ktorá veľmi promptne zareagovala a vyhlásila nové výzvy na podávanie žiadostí v rámci Podpory výskumu a vývoja so zameraním na zvládnutie pandémie Covid-19 a jej dopadov na obdobie rokov 2020-2021 a pripravujeme ďalší projekt v rámci výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na podporu mobilizácie a využitia potenciálu výskumných inštitúcií pri boji proti pandémii vyvolanej ochorením Covid-19 a znižovaní negatívnych následkov pandémie.
Môžete bližšie špecifikovať problematiku, ktorú by ste chceli riešiť v rámci pripravovaného projektu? Aký je to projekt a čo je jeho cieľom?
Cieľom projektu bude výskum aktuálneho stavu imunity populácie na Slovensku so zameraním práve na marginalizované skupiny. Zjednodušene povedané, chceme získať aktuálne informácie o tom, aká je situácia vo sfére protilátok a na základe toho poskytnúť odhad záťaže slovenskej populácie v súvislosti s Covid-19. Naše pracovisko je vybavené špičkovou prístrojovou technikou umožňujúcou detailné genetické a molekulárne analýzy. Takýchto pracovísk na Slovensku nie je veľa a nevyužiť ich možnosti práve v čase pandémie by bolo veľkou škodou.
Dá sa povedať, že budete skúmať protilátky ľudí v týchto komunitách, ktoré bojujú s vírusom Covid-19?
V rámci predkladaného projektu plánujeme realizovať analýzy imunologických profilov jedincov marginalizovaných rómskych komunít a majoritnej populácie Slovenska na úrovni imunologických vyšetrení, ale aj na molekulárno-genetickej úrovni.
Ako bude prebiehať výskum? Budú sa odoberať vzorky nakazených ľudí z marginalizovaných skupín?
V spolupráci s regionálnymi lekármi v koordinácii s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Prešove bude prebiehať zber odobratých vzoriek a ich následné spracovanie bude realizované na špecializovanom pracovisku Prešovskej univerzity.
Mohli by tieto poznatky byť využité aj pri vývoji vakcíny alebo na boj proti vírusu?
Odbermi vzoriek bude doplnená DNA banka pracoviska „Centra excelentnosti ekológie živočíchov a človeka“ na Fakulte humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity, získané vzorky budú k dispozícii na ďalší výskum.
Prešovská univerzita disponuje aj biobankou s DNA Rómov. Plánuje sa využiť aj pri tomto projekte? Ako?
V rámci projektu využijeme vzorky DNA uskladnené v biobanke na výskum v súvislosti s riešením problematiky Covid-19 na molekulárno-genetickej úrovni pri hľadaní génov podmieňujúcich individuálnu imunitnú odpoveď človeka, získané poznatky bude možné využiť v súvislosti s ďalšími epidémiami.
Kto sa bude podieľať na tomto výskume ?
Výskum uskutočnia na Prešovskej univerzite pracovníci Fakulty humanitných a prírodných vied – pracoviska Katedry biológie, Centra excelentnosti ekológie živočíchov a človeka a Ústavu rómskych štúdií. Kľúčovými riešiteľmi projektu sú Iveta Boroňová, vedúca Katedry biológie, Jarmila Bernasovská, riaditeľka Centra excelentnosti ekológie živočíchov a človeka, Janka Poráčová, dekanka Fakulty humanitných a prírodných vied a ja, ako riaditeľ Ústavu rómskych štúdií.
Ako vidíte šance na úspešné získanie podpory projektu?
Nevieme ako to dopadne, ale vychádzajúc z úspešnosti doposiaľ získaných projektov APVV, špičkovej technickej infraštruktúry nášho pracoviska a hlavne pracovných skúseností členov riešiteľského kolektívu, všetci majú dlhoročnú prax v oblasti biomedicínskeho riešenia rómskej problematiky a veríme, že náš projekt bude podporený.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
