PREŠOV. Ľudia, ktorí stavajú pódiá, technici, zvukári, osvetľovači a ďalší „neviditeľní“ pracovníci v oblasti kultúry, ale tiež hudobné kluby, predajcovia lístkov či organizátori podujatí.
Týchto všetkých sa dotkla koronakríza, prišli o väčšinu svojich príjmov.
Ministerstvo kultúry SR avizovalo balík pomoci za 11 miliónov eur prostredníctvom Fondu na podporu umenia.
Podľa vyhlásenia asociácií a združení nezriaďovanej kultúry sú však tieto opatrenia diskriminačné a neriešia situáciu.
Upozorňujú na to, že kultúra nie sú len umelci na pódiu, ale aj desaťtisíce ľudí, ktorých živobytie je reálne ohrozené.
Ministerstvo oponuje, že mechanizmy fondov sú nastavené dobre a žiadatelia sa dočkajú pomoci.
Oslovili sme niekoľkých ľudí, ktorí sú „neviditeľní“, ale práve ich sa koronakríza dotkla najviac.
Matúš: Žijem už len z úspor
Prešovčan Matúš Buzalka je rigger, teda stavia výškové pódiá. Je zamestnaný vo vlastnej eseročke, ostal bez príjmov a momentálne sa obzerá po novom živobytí.
Kluby a umelci počítajú straty, koronavírus im zasiahol do rozpočtov Čítajte „Čakať na niečo, čo sa neudeje, sa nedá,“ hovorí.
„Fungujem z úspor, ktoré som mal z podnikania, ale tie sa veľmi rýchlo míňajú, takže ak to bude takto pokračovať, tak položím podnikanie a budem si hľadať prácu.“
Hovorí, že žije z rezervy, ktorú mal na dočasné výpadky, ale už nemá na lízingy, pomaly ani na odvody:
„Ak to má takto trvať ďalej, tak namiesto toho, aby som udržal firmu, budem musieť rozpredávať majetok.“
Podľa jeho slov sa na celý sektor „neviditeľných“ pracovníkov v kultúre zabudlo.
„Úprimne, môj pocit z tejto situácie je, že v princípe všetky sektory sa nejakým spôsobom otvorili, akurát my, a to vyslovene hovorím o technikoch v kultúre, sme mimo. Absolútne na okraji spoločnosti. Beriem to ako silnú diskrimináciu,“ hovorí s tým, že vidí len dve možné východiská.
„Buď otvoriť tie veľké podujatia, lebo sú signály z iných krajín Európy, že sa už vymýšľajú rôzne dezinfekčné brány a podobne. Tak buď ísť touto cestou, alebo nájsť spôsob, ako finančne pomôcť konkrétnym podnikateľom. Neverím tomu, že sa tie podujatia nad sto ľudí rozbehnú. Takže ak štát nepríde s konkrétnou pomocou pre konkrétne firmy i živnostníkov, tak sa bavíme o veľkom množstve nezamestnaných ľudí, ktorí odídu na úrad práce,“ myslí si M. Buzalka.
Kým umelci majú zopár ďalších možností, napríklad sociálne siete, technici si musia hľadať novú robotu. Na týchto ľudí sa podľa neho zabudlo.
Dušan: Firmu musím uspať, ľudia sa rozutekali
Podobne to vníma Dušan Kuljaček.
Košičan má dvadsať rokov firmu, ktorá dodáva celý pódiový servis. Jeho ľudia prichádzajú na podujatia prví a odchádzajú poslední.
Vykladajú kamióny, stavajú pódiá, ozvučenie, osvetlenie, zabezpečujú technickú výpomoc. Za sezónu sa uňho takto vystrieda päťsto ľudí.
Robieval napríklad Dobrý festival v Prešove či väčšinu akcií v košickej Steel Aréne.
„Ľudia, ktorým som dával prácu, nemôžu očakávať, že im ju dám zas, lebo už pol roka stojíme, keďže nás vláda odstavila už v marci. Ak sa niekedy budem môcť vrátiť k tejto robote, tak si budem musieť hľadať nový tím ľudí. Lebo tí, s ktorými som robil doteraz, si ju boli nútení hľadať inde,“ opisuje svoju situáciu.
Nevidí ani náznak toho, že sa niečo zmení.
„Firmu, ktorú som postavil, budem musieť uspať, lebo neviem sa pohnúť ďalej. Nemáme prácu,“ konštatuje Shaman, ako ho volajú ľudia z kultúrnej brandže.
Podľa jeho slov od štátu žiadnu pomoc nedostal, ak neráta odpustené odvody. Straty počíta v tisícoch eur.
Firma to podľa jeho slov prežije, lebo ide o malú spoločnosť, ale celý roky budovaný tím spolupracovníkov sa mu rozpadol.
„My firmu uspíme. Ale začiatky budú veľmi ťažké. Všetko budeme musieť budovať nanovo.“
Avizovanej pomoci od vlády nedôveruje, dotkne sa podľa neho skôr výkonných umelcov než robotníkov v kultúre.
„Je to dehonestujúce voči ľuďom, ktorí tvoria podstatnú časť kultúrnej zložky. Ostanú na 'holičkách', nedocenení,“ tvrdí.
Slavo: Žijeme, našťastie nemáme úver
Prešovský zvukár Slavo Tokár hovorí, že je na tom ešte dobre a jeho pätnásťročná firma prežije. Zachránilo ho, že robia predovšetkým klubové akcie a hlavne to, že nemajú úvery či lízingy.
„Keď nie sú divadlá, koncerty a podobne, nemáme komu ponúknuť našu techniku a služby, tak sa nás to dotkne. Náš zhruba desaťčlenný tím je našťastie pokope, fungujeme. Viem o firmách, ktorých to postihlo viac. My patríme k tým šťastnejším,“ vraví Slavo Tokár.
V súčasnosti sa stretáva s menším záujmom ľudí o kultúrne akcie. Chodieva ich výrazne menej, zle sú na tom predpredaje, návštevníci sa rozhodujú na poslednú chvíľu.
„Kultúra sa dá robiť vtedy, keď je nákup. Keď ľudia prídu a zaplatia. Na Slovensku sú nastavení tak, že kultúru vnímajú ako niečo nehmotné, čo sa nedá zjesť, vypiť a nie sme ešte na tom tak, aby sme vedeli doceniť hodnotu umeleckého zážitku,“ podotýka.
Tokár súhlasí s tým, že sa zabudlo na mnoho ľudí v celom sektore:
„My ich veľmi nezaujímame. Sú umelci, divadelníci, režiséri, maliari, hudobníci a niečo také, že zvukári, technici, akoby ani netušili, že to existuje.“
Vzbúrili sa
Na kritickú situáciu upozornili Hudobná únia Slovenska, Asociácia hudobných klubov Slovenska, Združenie promotérov a festivalov Slovenska, Asociácia kultúrnych inštitúcií Slovenska a Akadémia divadelných tvorcov.
V spoločnom vyhlásení označili pripravované vládne opatrenia za diskriminačné.
„Doterajšie neriešenie situácie zo strany štátu je pre neštátnu kultúru likvidačné a treba si uvedomiť, že kultúra nie sú len známe tváre z obrazoviek, ale je to množstvo profesií, ktoré zabezpečujú chod a realizáciu kultúrnych podujatí. Strata týchto profesií aj úbytok priestorov pre nezávislú kultúru v regiónoch sa v budúcnosti bude len ťažko nahrádzať a spôsobí tak devastáciu už aj tak poddimenzovanej kultúry na Slovensku,“ uvádzajú.
Ministerstvo: Peniaze prídu
Zuzana Viciaňová z Ministerstva kultúry SR konštatuje, že chápu znepokojenie a obavy predstaviteľov nezriaďovanej kultúry na Slovensku z avizovaných opatrení.
Na podporu nezávislej kultúry vyrokovala ministerka Natália Milanová (OĽaNO) takmer 11 miliónov eur.
Väčšinu z týchto peňazí by podľa rezortu kultúry mali dostať hlavne tí, ktorí prepadli sitom doterajšej pomoci zo strany Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
„Aj preto nás prekvapujú tvrdenia asociácií a združení nezriaďovanej kultúry o tom, že nami avizovaná pomoc nerieši situáciu v nezriaďovanej kultúre a že údajne vytvára len možnosť pre malý zlomok umelcov, keďže zatiaľ ešte nie sú známe výzvy verejnoprávnych fondov, a teda ani všetky podmienky získania príspevku z fondov. Výzvy verejnoprávnych kultúrnych fondov by mali byť známe v polovici septembra. Vtedy bude jasné, kto a za akých podmienok sa bude môcť uchádzať o finančnú podporu. Fondy majú dobre nastavené mechanizmy poskytovania financií, existujúce štruktúry, navyše sú osvedčené a hlavne vedia pomerne rýchlo dostať peniaze k žiadateľom,“ reaguje Viciaňová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
