PREŠOV. Na prvý pohľad nenápadné architektonické skvosty, ale aj miestne špecifiká. To všetko ukrýva prešovské Sídlisko III.
Trojka je akoby rozdelená do dvoch častí.
Sídlisko III/A, od Jednoty po koniec Mukačevskej nesie rukopis svojrázneho a rešpektovaného architekta Františka Součka.
Pod časť III/B sa podpísala hlavne dvojica inžinierov - architektov Juraj Osvald - Václav Kohlmayer.
Zákutiami tohto prešovského sídliska sme prechádzali so Slavomírom Capekom a Kristínou Šebejovou, ktorí popularizujú otázky architektúry, urbanizmu a genia loci v rámci svojej iniciatívy v novinách Ta Take Town.
„Trojka je ako metafyzický projekt. Vyspovedal som niekoľkých starších pánov a občas si protirečia,“ podotkol Capek, ktorý na tomto sídlisku vyrastal.
Matica nepatrí dvojke
Putovanie sídliskom sme začali pri budove Jednoty.
Pozrite si sedem architektonických divov Prešova Čítajte Pôvodný Součkov projekt bol veľkorysejší.
V priestranstve mal byť podľa pôvodného projektu umiestnený aj dom kultúry, knižnica, hotel a dom pionierov. O knižnici sa uvažovalo ešte v 90. rokoch.
Od Jednoty je pekný pohľad na prvé paneláky tohto sídliska na ulici Matice slovenskej. Dokončené boli v roku 1972.
„Obsahovali v tom čase avantgardné prvky. Mozaiky pod ich oknami mali modré a fialové odtiene, bol v nich nákladný výťah, ktorý slúžil na stavbu a potom ako odvetrávacia šachta,“ povedala Šebejová.
Ta Take Mesto odhaľuje alternatívny Prešov Čítajte Souček chcel po vzore funkcionalistov vytvoriť na streche blokov úžitkovú plochu.
Bývalý technický námestník Stavoprojektu František Jesenko hovoril o plánovaných strešných detských ihriskách.
Neprešlo mu to, zrejme pre nedostatok peňazí. Dodnes sú tam zábradlia, ale domáci hovoria, že zákaz obchádzali a na strechách sa opaľovali.
Časť architektov ale tvrdí, že o tom nikdy nepočuli. Takéto protirečenia o Součkovi sú typické.
Tento architekt začal projektovať trojku spolu s dvojkou.
„Z toho vznikol mýtus, že aj ulica Matice slovenskej je dvojka. Čo nás strašne urážalo... My sme sa vždy cítili hrdými trojkármi,“ pousmial sa Capek.
Poukázal aj na ďalšie zvláštnosti na Matici.
Napríklad na dlhé podlubie na Sídlisku III pod blokom na Vlada Clementisa.
Okrem statickej a estetickej funkcie poslúžilo aj ako zábavka pre deti.
Obľúbený bol tzv. ruletový beh a cieľom bolo neschytať ranu, ak niekto otvoril vchodové dvere.
„Sídlisková architektúra poskytovala aj takéto netypické zábavky,“ prezradil Capek.
Pre Součka, ktorý pochádzal z Čiech a istý čas pôsobil aj v Alžírsku, boli typické terasy a dlhé balkóny, ktoré vzájomne opticky prepájali osempodlažné bloky.
„Architekt veľmi bojoval so stavbármi a statikmi. Bloky už vraj stáli, keď dodatočne rezali otvory pre tieto balkóny, ktoré boli pôvodne zamietnuté. Architekti to oceňujú, ale vraj je v nich strašný prievan, nie sú také funkčné. Sú dobré na sušenie bielizne. Každopádne to bol poznávací znak Součkovej tvorby,“ doplnila Šebejová.
Souček projektoval aj dve tunajšie škôlky a dve základné školy (Matice slovenskej a Mukačevskú), ktoré sú pavilónového typu a aj do týchto funkčne poňatých stavieb sa snažil vniesť estetické prvky.
Škôlky v časti III/B sú zas átriového typu.
Za zmienku stojí aj celkové urbanistické riešenie Sídliska III/A.
„Sám Souček vysvetľoval, že reagoval na tok rieky, keď postavil dlhé bloky sídliska v podobe štylizovaného geometrického meandra neďalekej Torysy,“ upozornil Capek na zvláštnosť.
Družba ako predvoj univerzity?
O niekoľko metrov ďalej, na Volgogradskej ulici, sa nachádza nákupné stredisko Družba.
Nedávno ho zrekonštruovali. Družba bola dokončená v roku 1974 a podpísaný pod ňou bol opäť Souček.
Je to racionálne riešený funkčný celok, ale nebol postavený ako „lego“, ako sa v tom čase zvyklo pristupovať k podobným stavbám. Žiadna typická uniformita.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
