PREŠOV. Viktória Laurent- Škrabalová pendluje medzi Slovenskom a Francúzskom, kde sa natrvalo usadila s manželom Alainom. Obaja prijali spoločné priezvisko Laurent–Škrabalová. Áno, aj on sa tak volá, vrátane -ová na konci priezviska.
Rodáčka z Košíc začínala ako externá redaktorka Korzára v Prešove. Neskôr sa začala venovať vlastnému písaniu. Dôraz kladie na ekologické témy.
Presadila sa v sci-fi a fantasy komunite, neskôr sa do povedomia dostala ako úspešná autorka detskej literatúry. Píše aj poéziu, ktorá jej vyšla aj vo francúzskom zborníku, vydala niekoľko kníh.
Najnovšie sa vrhla na maľovanie a aj vo výtvarnom svete žne talentovaná východniarka úspechy. Dobrý dôvod na rozhovor.
O tom všetkom, ale aj o tom, ako trávila čas pandémie koronakrízy, sme sa s Viktóriou porozprávali. Keďže ide o našu bývalú kolegyňu, ponechali sme v texte tykanie.
Korona čas si strávila na Slovensku. Prečo? Aká bola situácia v Paríži? Ako dlho ste sa tu zdržali a čo ste robili?
Francúz sa premenoval po Slovenke, aj s príponou -ová Čítajte „Pravdupovediac, na Slovensko som prišla koncom júna, po ukončení karantény vo Francúzsku. Takmer dva mesiace som strávila zatvorená doma v Paríži. Mohli sme vychádzať iba v okruhu jedného kilometra od miesta bydliska, aj to maximálne hodinu denne. Museli sme zakaždým vyplniť čestné vyhlásenie so zaškrtnutím dôvodu, prečo sme na ulici - nákupy, zdravotná prechádzka, návšteva lekára... Parky, reštaurácie, kaviarne, kiná, divadlá boli zatvorené. Bola to obrovská frustrácia. Bývame pri parku Belleville, so závisťou sme pozorovali straky spokojne poskakujúce po vyľudnenom trávniku v zatvorenom parku. S manželom žijeme kultúrou, máme predplatenú kartu do kina a bežne do roka vidíme sedemdesiat filmov. Covid-19 je veľkou skúškou pre mnohé oblasti ekonomiky. Obávam sa, že kultúra bude súčasťou kolaterálnych škôd. Jednoducho odsunutá bokom s odôvodnením, že je potrebné zachrániť iné, dôležitejšie odbory. Čo je však národ bez kultúry?“
Nemali ste problémy s príchodom na Slovensko?
Niekdajšia korzáristka žije vo Francúzsku a vydala knihu Čítajte „Príchod na Slovensko sme dosť zvažovali. Situácia sa menila každú chvíľu. Slovenské inštitúcie váhali so zaradením Francúzska na zoznam bezpečných krajín. Kontaktovala som ambasádu Slovenska v Paríži, francúzske veľvyslanectvo na Slovensku aj Úrad verejného zdravotníctva na Slovensku. Potrebovali sme test PCR s negatívnym výsledkom preložený do slovenského jazyka. Horko-ťažko som sa dopracovala k odpovedi, že slovenský preklad som mohla urobiť aj ja sama. Potom sme ostali s mojimi rodičmi v domácej karanténe počas piatich dní a potom sme nanovo podstúpili test PCR. Zdržali sme sa na Slovensku viac ako dva týždne. Chceli sme si hlavne užiť rodičov a oddych. Počas pobytu doma na Slovensku ma šokoval postoj viacerých členov rodiny a známych tvrdiacich, že neveria v koronavírus. Slovensko zvládlo vírus na jednotku a môže byť hrdé. Avšak neznamená to, že vírus neexistuje. Obete nie sú fiktívne. Vo Francúzsku na Covid-19 zomrelo viac ako 30-tisíc ľudí a mnohí z mojich francúzskych kamarátov vírus prekonali dokonca s ťažkými symptómami. Niektorí z nich majú následky dodnes. Nie sú to žarty.“
Popri písaní kníh pre dospelých i deti si začala maľovať. Čo ťa k tomu viedlo? Začala si maľovať len tak, dnes už vystavuješ. Aktuálne budeš mať výstavu v La Rochelle. Čo to pre teba znamená?
Spisovateľka Viktória: Francúzsko sa stalo mojím domovom Čítajte „Maľovanie ma chytilo pred dvoma rokmi. Priznám sa, že som trošku čarbala už predtým, ale nemala som odvahu seriózne sa do toho vrhnúť. Asi to bude vekom. Čím som zrelšia, tým som odvážnejšia. A v období, keď bol chorý náš kocúr Tigrík - inak inšpirácia pre detskú knihu Kocúr, ktorý chcel byť drakom - som potrebovala vyventilovať emócie aj inak ako poéziou. Objavila som techniku pouring (liatie akrylových farieb). Vyzerá jednoducho, avšak ak nie je zmes správne namiešaná, farby sa navzájom príliš premiešajú a výsledok je fádny. Pri pouringu je každý obraz unikát, necháva miesto pre predstavivosť diváka. Postupne som prešla na klasickú techniku so štetcom a špachtľou. Neviem si už predstaviť, že by som prestala maľovať. Príležitosť vystavovať moje obrazy je ako ísť s kožou na trh. Moje diela sa môžu a nemusia páčiť. Medzinárodná výstava v La Rochelle je nádhernou príležitosťou predstaviť moje obrazy a zároveň reprezentovať Slovensko. Keďže som uvedená ako slovensko-francúzska umelkyňa a text v katalógu výstavy bude aj v slovenskom jazyku."
Tvoje obrazy vybrali aj na kolektívnu výstavu v Brioude. Ako to prebiehalo a aké boli ohlasy?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
