Ľudia boli pozitívne naladení a ďakovali za každý výter, hovorí po opätovnej skúsenosti na mieste dobrovoľníčky Bardejovčanka Dominika Lenková, študentka medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Bola jednou zo stoviek študentov z tejto fakulty, ktorí sa rozhodli pomôcť pri plošnom testovaní. Štvrtáčka asistovala pri odberoch v Bardejove, ktorý patrí medzi koronavírusom najviac zasiahnuté okresy. Potom, ako lekár urobil odber, bolo jej úlohou vykonať testy. Počas dvoch víkendov prešlo jej rukami vyše 2 600 vzoriek.
Bola si dva víkendy po sebe na testovaní v Bardejove, ktorý z nich bol pre teba náročnejší?
- Druhý víkend bol náročnejší po fyzickej stránke, pretože v sobotu to bol neskutočný nápor. Ľudia sa hrnuli, akoby testovanie trvalo len jeden deň, pracovali sme tak rýchlo, že počas hodiny prešlo našimi rukami 50 – 60 ľudí. Ak to zoberiem z časového hľadiska, v ochrannom obleku som počas posledného víkendu strávila takmer 30 hodín. Prvý víkend, keď sa celoplošne testovalo v dvoch okresoch vrátane Bardejovského, to zase pre nás bolo niečo nové. Museli sme si zvyknúť vydržať v ochrannej kombinéze, ktorú som mala na sebe po prvýkrát vrátane všetkých ochranných pomôcok.
Hovoríš o fyzickej náročnosti, o výdrži v skafandri, aký je to vlastne pocit mať ho toľko hodín na sebe?
Koronavírus v Bardejove: V kúpeľoch odhalili 15 pozitívne testovaných (minúta po minúte) Čítajte - Keď sme sa do toho prvý raz obliekali, premohol ma strach, že v ňom musím vydržať do obednej pauzy, nemala som na sebe ani kus voľného miesta, všetko som mala prekryté skafandrom. Mala som pocit, že ma všetko tlačí, ale postupom času sa to zlepšovalo, našla som si systém, ako v tom vydržať. Ochranný odev sme si mohli dať dole na obednú pauzu a potom sme v ňom boli do večernej pauzy, po ktorej nás v skafandri čakali ešte ďalšie tri či štyri hodiny.
Možno taká praktická otázka pre ľudí, ktorí neboli na tvojom mieste. Ako je to, keď sa potrebuješ napiť, keď si potrebuješ utrieť z čela pot alebo ísť na toaletu?
- Ako to vyriešiť s toaletou bola základná otázka aj od mojich známych. Človek sa musí tak nastaviť, aby vydržal do obednej pauzy. Tým, že bolo stále veľa ľudí, tak sme vlastne ani nepomysleli na toaletu alebo smäd. Napili sme sa, aj zašli na toaletu až počas už spomínanej prestávky na obed a tiež počas večernej pauzy.
Ak sa potíš, tak čo môžeš robiť? Poutierať si pot z tváre je možné?
- Nám "našťastie" nebolo teplo, pretože sme sedeli v interiéri a pracovali cez okno. Mali sme ale iný problém, neskutočne sa nám rosili okuliare. Žartovali sme medzi sebou, že vonku je slnečno, ale u nás je neustále hmla. Potom sme okuliare vymenili za štíty a to už sa nám rozjasnilo, tie sme si vedeli utierať.
Kedy sa menia ochranné pomôcky, mali ste to predpísané?
- Ochranné pomôcky vrátane overalu a respirátora sme menili až na obednú a večernú pauzu. Rukavice sme menili častejšie.
Ako vyzerá príprava pred odbermi, čo sa deje?
Šéf epidemiológov v Bardejove: Koronavírus je takmer v každej obci Čítajte - Tento víkend odberové miesta otvorili o siedmej ráno, čiže my sme tam museli byť o hodinu skôr. O šiestej ráno nám veliteľ nášho odberového miesta podal hlásenie, že sme všetci a pripravení. Prvý deň sme sa otestovali a začali sme sa pripravovať, obliekať a pripravovať veci.
Koľko vzoriek vlastne za tieto dva víkendy prešlo tvojimi rukami?
- Síce som bola počas oboch víkendov na dvoch rozličných miestach, ale počty boli približne rovnaké. Prvý víkend to bolo 1 378 testov, druhý vyše 1 300.
Ako by si z organizačného hľadiska porovnala obe testovania?
- Určite sme tento týždeň vychytali muchy, ktoré vznikli pri prvom víkende, aj keď ich veľa nebolo. Bola som veľmi milo prekvapená z prvého víkendu, kedy nikto z nás nevedel, aký to vlastne bude mať priebeh, ale v podstate sa objavili len malé nedostatky. V podstate všetko klapalo a bolo pripravené, akoby už niekedy niekto niečo podobné zorganizoval. Myslím, že za to všetci vďačíme slovenskej armáde.
Bardejovčania majú za sebou už druhé kolo testovania, ešte sa im chcelo do toho ísť?
- Ľudia mali menej otázok, už boli pripravení na to, čo ich čaká. Boli vytrvalí a vedeli, že je to potrebné, takže prišli opäť.
Sobotňajší nával sme zažili všetci na Slovensku, ako to vyzeralo u vás?
- Mala som výhľad na ulicu a rad viedol naozaj ďaleko, 50 - 60 ľudí, dlho nebolo vidieť jeho koniec.
Bola to pre teba veľká zodpovednosť?
- Snažila som sa vžiť do ich pozície, že tam stojím ja a ešte je aj nepriaznivé počasie. Niektorí čakali aj hodinu a pol, tak som sa trochu bála, aké budú ich reakcie, keď prídu k okienku, či nebudú unavení alebo znechutení. Naopak, ani pri jednom človeku to tak nebolo, všetci boli pozitívne naladení a ďakovali za každý výter, čo ma veľmi prekvapilo aj potešilo.
Čiže vyslovene agresívne správanie ste nezažili?
- Nestretli sme sa s tým. Keď som išla na prvý testovací víkend, trochu som mala obavy, nevedela som, ako na to budú reagovať. Hneď prvý deň však boli ľudia ochotní a ešte i vďační, tak ma to povzbudilo.
Keď si po prvý raz počula o tom, že sa premiér Igor Matovič prvýkrát zmienil o plošnom testovaní, čo ti napadlo?
- Bol to šok, nikto si nevedel dobre predstaviť, ako sa to zrealizuje, a to aj napriek tomu, že nie sme veľmi veľká krajina, ale takáto organizácia si vyžaduje veľa ľudí. So spolužiakmi sme si povedali, že ak sa to podarí, tak je to správny krok k spoločnej slobode. Báli sme sa toho, ako sa to zabezpečí po personálnej stránke.
Jedným z dôvodov pre teba bola väčšia sloboda. A z pozície budúcej lekárky to pre teba malo aký zmysel?
- Keď som sa dozvedela, že sa to nebude dať zrealizovať bez pomoci dobrovoľníkov, ktorí s tým pomôžu, tak mi to nedalo. Hneď som si sadla k počítaču a vypĺňala prihlasovací formulár, pretože mi to nedalo moje svedomie. Myšlienka, že viem niekde byť nápomocná a napriek tomu to budem sledovať len ako pozorovateľ z druhej strany, to mi nedalo. Malo to pre mňa prínos, aj keď to boli náročné dni, vďaka kolektívu ľudí to pre mňa boli príjemné strávené chvíle. Keďže sa pomerne dlho vzdelávame dištančne, už nám chýba skutočný kontakt s pacientmi. Takže som sa tešila z toho, že môžem robiť niečo praktické.
Asistovala si lekárovi, ktorý robil odbery, on musel po tom víkende nastúpiť do práce?
- Každý deň so mnou pracoval iný lekár. V sobotu to bol jeden chirurg, ktorý išiel v nedeľu do služby, a zase v nedeľu prišiel jeho kolega, ktorý mal službu v sobotu. Aj pre nich to bolo nezvyčajné, pretože to nebola klasická práca na oddelení. Museli sme fungovať ako hodinky, ako jeden tím, nikto nemohol ani na chvíľu vypnúť. Kým jeden registroval, ďalší realizoval výter a tak ďalej, bola to taká reťazová spolupráca.
Objavili sa informácie, že zdravotníkom či dobrovoľníkom chýbala strava, že to nemali zabezpečené, u vás to bolo ako?
- Tiež sme nemali stravu, armáda si ju objednávala. Keďže som Bardejovčanka, rodičia mi stále doniesli obed, čiže to som mala zabezpečené.
Rodičia sú na teba asi pyšní, že?
- Spočiatku mali obavy, tak ako asi každý. Vedeli ale, že je to moje poslanie a mám byť tam, kde ma potrebujú.
Čo si myslíš o ďalšom kole plošného testovania? Akurát dnes (rozhovor sme nahrávali v pondelok na poludnie - pozn. red.) sa o ňom rozhoduje.
- V Bardejove by to bolo tretie pretestovanie, mám trochu obavy, že ľudí to omrzí. Ak tak rozhodne konzílium odborníkov a vláda a budú to považovať za potrebné, verím, že keď ľudia dokázali byť zodpovední dvakrát, prídu aj tretí víkend. Myslím, že po dvoch organizáciách to potiahneme aj po tretí raz.
Ty by si bola ochotná ísť zase k dobrovoľníkom?
- Áno, pravdaže.
Zažili ste počas odberov nejaké kuriózne situácie?
- Stále sme sa smiali, že menšie deti alebo ženy zvládali ten výter statočne, zaťali zuby a držali. Paradoxne, čím väčší chlap prišiel, tým to zvládal ťažšie.
Už máš jasno v tom, na akú formu špecializácie sa chceš v praxi orientovať?
- Ešte nie. Nie som rozhodnutá. Mám ešte 2,5 roka.
Všetko o koronavíruse a ochorení Covid-19
- 25 otázok a odpovedí o novom koronavíruse
- Ako postupovať, ak ste sa mohli nakaziť
- Prečo sa môžete chrániť hygienou rúk?
- Funguje ochrana pomocou rúšok a respirátorov?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
