Chemik Filip Květoň (3 fotografie)

Prešovčan FILIP KVĚTOŇ ako vyštudovaný chemik počas minulotýždňového plošného testovania vyhodnocoval vzorky na jednom z odberných miest v Ružinove v Bratislave. Táto skúsenosť mu ukázala, že reálny svet je úplne iný ako to, čo vidí človek v diskusiách na internete. Členov odberného tímu milo pobavila extrémne šteklivá pani, u ktorej tyčinka v nose vyvolala smiech. Kamaráti z iných odberných miest mu hovorili, že nebolo príjemné oznamovať ľuďom pozitívne výsledky testov. Opisuje, že pri negatívnom teste sa všetci tešili a hovorili, že im padol kameň zo srdca.

Na celoplošnom testovaní ste vyhodnocovali odobraté vzorky v Bratislave v Ružinove. Ako to prebiehalo?

- Začiatok bol náročný, na odbernom mieste vládol chaos a dezorganizácia. Hlásil som sa cez oficiálny dotazník ministerstva obrany, aj keď nie som zdravotník, no moje vzdelanie súviselo s vyhodnocovaním testov. Týždeň som čakal na telefonát a informácie, ešte v sobotu ráno, teda v deň testovania, sme nemali takmer žiadne pokyny. Povedali mi len, že mám prísť do odbernej miestnosti ráno o šiestej. Keď som prišiel, stáli tam už prví ľudia čakajúci na odber. Začali sme testovať až niekedy pred ôsmou.

Ako prebieha vyhodnocovanie vzoriek?

- Test sa skladá z viacerých častí, na jednom konci je takzvaný sample pad, čo je podložka, na ktorú sa nanáša tekutá vzorka. Na druhom konci je materiál, ktorý napomáha v prietoku skúmanej vzorky cez nitrocelulózovú membránu, na ktorej sú nanesené dve línie - testovacia a kontrolná. Odoberali sa vzorky, u ktorých sa predpokladalo, že v nich bude prítomný vírus, na ktorého povrchu sa nachádzajú antigény. Na testovacej línii sú protilátky, ktoré zachytia tieto povrchové antigény.

Vyhodnocovanie je podobné ako pri tehotenskom teste - dve čiarky znamenajú pozitívny test, jedna čiarka buď negatívny alebo fakt, že ho nevieme vyhodnotiť. Pri tomto konkrétnom type testu sme približne po 15 minútach vedeli zistiť, či prebehol správne. Pri jednom teste sa nám stalo, že odobratá vzorka nepretiekla a museli sme človeka opäť vyzvať a testovať ho nanovo. Test mohol byť poškodený, kvapalina ostala v zbernej časti, preto sme neboli schopní ho správne vyhodnotiť.

Vie test určiť, ako dlho je človek nakazený?

- Nie. Antigénové testy slúžia na kvalitatívne overenie. Test nám povie, či človek má vo svojom tele prítomný vírus alebo nie. Antigénové testy sa odporúča používať na symptomatické prípady. Na kvantitatívne určenie máme iné metódy, ktoré nám povedia, aké množstvo vírusu sa nachádza v organizme.

Ako je možné, že niekomu môže vyjsť falošne pozitívna vzorka?

- Žiaden test nie je nikdy stopercentne účinný. Štatisticky sa to nedá dosiahnuť. Vždy dôjde k nejakej chybe. Preto by sme nemali veriť výrobcom, ktorí uvádzajú, že ich test má stopercentnú senzitivitu a špecificitu. Obidve môžu byť len limitne blížiace sa k stom percentám.

Mali ste na mieste pozitívne prípady?

- Počas víkendu sme urobili približne 650 testov. Prvý deň sme otestovali do 600 ľudí, na druhý deň nám prišlo okolo 50 záujemcov. Za celý čas sme nemali žiadneho pozitívneho človeka, na našej adrese boli ďalšie tri odberné miesta a počet pretestovaných bol na všetkých zhruba rovnaký. Pozitívne prípady mali iba na dvoch odberných miestach. V Bratislave bolo percento pozitivity všeobecne veľmi nízke. Navyše, keď nám testy zobrazovali kontrolnú líniu, vedeli sme, že fungujú. Na záver nedele prišiel človek, ktorý bol približne pred dvoma týždňami pozitívne testovaný pomocou PCR testu. Keď sme ho otestovali, antigénový test mu už vyšiel negatívne, čo znamená, že ochorenie prekonal.

Môže to znamenať, že antigénový test bol nepresný?

- Stále sa diskutuje o senzitivite antigénových testov. Čiže o tom, aké je percento správne rozpoznaných nakazených. Samozrejme, zlatý štandard v diagnostike je využívanie PCR testov, ktoré sú omnoho citlivejšie a vedia zachytiť nižšiu koncentráciu vírusu v porovnaní s použitými antigénovými testami. No spracovanie vzorky potrebnej pre PCR analýzu, jej vyhodnotenie, potreba školeného personálu a časová náročnosť celého procesu dávali momentálnu výhodu práve antigénovým testom, aj keď sú menej presné. A preto aj ľudia, ktorým vyšiel test negatívne, by naďalej mali dodržiavať známe zásady R-O-R (rúško-odstup-ruky).

Nebáli ste sa, že sa počas testovania nakazíte?

- Nebál, čo má prísť, to príde, musím žiť realisticky. Infikovať sa môžem aj počas presunu v MHD. Vedci vypočítali, že pravdepodobnosť nakazenia sa pri dodržiavaní všetkých opatrení je pri odbere na úrovni 0,05 percenta. Väčšie riziko predstavuje pohyb v nákupnom centre. Navyše, mali sme zabezpečený dostatok ochranných pomôcok, za čo vďačíme najmä armáde a samosprávam. Pred každou prestávkou sme sa dezinfikovali a vyzliekli podľa predpísaného protokolu. Po prestávke sme dostali vždy nové ochranné pomôcky - respirátory, rukavice, overal, návleky, štíty.

Pri odoberaní vzoriek mnohí cítili nepríjemný pocit. Čo sa vlastne pri takomto stere deje?

- K tomuto sa neviem odborne vyjadriť, nakoľko nie som zdravotník, ale čo si pamätám zo základnej školy, tak sliznica dýchacích ciest je pokrytá špeciálnymi bunkami, ktoré produkujú mucín, ten prirodzene zvlhčuje okolité prostredie a zároveň ho chráni pred vyschnutím. Niektorí ľudia sa nás pýtali, v čom bola tyčinka na odber namočená, lebo cítili mätovú príchuť či alkohol, pričom odpoveď je, že v ničom, bola suchá. Zaujímavé je, že každý to vnímal inak. Páčilo sa mi, ako nám jedna pani hneď na začiatku steru povedala, že nevie, ako to bude zvládať, lebo je extrémne šteklivá. Keď sme jej dali tyčinku do nosa, hneď sa začala smiať a tak vyčarila na tvári úsmev aj nám. Na druhej strane, rôzni starší páni, od ktorých by sme to neočakávali, sa steru báli oveľa viac ako menšie deti, ktorým stačilo vidieť, ako to zvládajú ich mamy a prestali sa báť aj ony.

Ako to dopadlo s paňou, ktorá bola extrémne šteklivá?

- Nakoniec to zvládla a ešte desať minút nás potom zabávala pri stole rôznymi príhodami z jej života. Bolo to milé spestrenie dňa. Najviac sa mi na testovaní páčilo, že nám ľudia po stere stále poďakovali. Boli dobre naladení, hoci museli čakať. Boli ľudia, ktorí si na skrátenie čakania v rade brali knihy. Keď došli na odber, hovorili, že nestihli prečítať ani kapitolu.

Niektorí nám na druhý deň doniesli cukríky, slané tyčinky a jedno malé dievčatko doma namaľované poďakovanie. Testovanie mi ukázalo, že reálny svet je odlišný ako to, čo vidí človek v diskusiách na internete, kde je väčšina ľudí negatívna a všetci si nadávajú, aj keď sa nepoznajú. V realite to bolo úplne iné ako som očakával. Oveľa lepšie. Možno je to kvôli tomu, že ľudia, ktorí sa prišli otestovať, sa o seba viac starajú.

Išli ste teda do toho aj s tým, že to nemusí dopadnúť úplne dobre?

- Očakával som, že v Bratislave bude viac pozitívnych ľudí. Nevedel som si predstaviť, ako by ľudia prežívali to, že sú pozitívni. Kamaráti, ktorí boli na iných odberných miestach, hovorili, že nebolo veľmi príjemné ľuďom oznamovať, keď im testy vyšli pozitívne. Nezažil som to, takže to neviem porovnať. Pri negatívnom teste sa všetci tešili a hovorili, že im padol kameň zo srdca.

Boli ste pripravovaní na to, ako niekomu oznámiť, že je pozitívny?

- Nie. Organizačné veci neboli vôbec riešené. Nikto nám v podstate nič nepovedal. Nevedeli sme ani to, čo bude náplňou jednotlivých pozícií. Sami sme sa nejako v tíme zorganizovali a išlo nám to od ruky. V sobotu sme sa už tak zautomatizovali, že sme dokázali spraviť aj 60 testov za hodinu.

Sledujete, ako sa vyvíja pandémia na východe Slovenska?

- Len základné správy. Nákaza sa však posúva najmä z Bardejova do Prešova, keďže veľa pacientov transportujú do krajskej nemocnice. To isté sa deje na Orave, kde sa nakazení presúvajú napríklad do Žiliny.

Vyhodnocovať vzorky ste v podstate mohli preto, že ste vyštudovaný chemik. Na vysokej škole ste sa venovali najmä environmentálnym biotechnológiám. Čo to je?

- Ide o využitie biologických postupov v technických odvetviach, najčastejšie na to slúžia rôzne mikroorganizmy a produkty ich metabolických dráh. K biotechnológiám patrí tiež využívanie kvasiniek pri výrobe vína či piva, alebo pri rôznych iných fermentačných procesoch, napríklad produkcii octu.

Na vysokej škole sme sa snažili využívať baktérie prirodzene sa vyskytujúce v kaloch alebo pôde v okolí Chemka Strážske. Skúšali sme s ich pomocou odstraňovať látky znečisťujúce životné prostredie. Predpokladali sme, že tieto prirodzene sa nachádzajúce baktérie využívajú tieto polutanty (znečisťujúce látky - pozn. red.) ako zdroj energie a sú schopné ich využívať v ich vlastnom metabolizme.

Dráhy rozkladu sme neštudovali, zamerali sme sa na zmeny množstva pridaných polutantov po týždňovej inkubácii s baktériami. Zistili sme, že koncentrácia sa po týždni znížila a keďže ide o odolné molekuly, ktoré sa samovoľne v prírode rozkladajú dlhý čas, tak pozorovaný pokles koncentrácií bol pripísaný baktériám.

Je v okolí Chemka Strážske stále prostredie?

- V Chemku Strážske sa počas komunizmu vyrábali okrem iného polychlórované bifenyly (PCB). Ide o skupinu odolných organických látok, ktoré sa v prírode nerozkladajú, ale naopak, sú kumulatívne a koncentrujú sa v lipidových štruktúrach organizmov, človeka nevynímajúc.

Ako sa koncentrujú v tele človeka?

- Do tela sa môžu dostať napríklad konzumáciou mäsa, rýb, mlieka alebo mliečnych produktov z postihnutých oblastí. PCB sa napríklad dostali do Zemplínskej šíravy, kde ich ryby kumulovali vo svojom tukovom tkanive. Ľudia ryby chytali a jedli, čím sa tieto škodlivé látky dostávali do ich tiel. V minulosti boli PCB kvôli neznalosti považované za neškodné látky a na ich úniky do prírody sa nebral ohľad, častokrát išlo o desiatky ton.

Najpostihnutejšou oblasťou na Slovensku je severná časť okresu Michalovce. Až po desaťročiach ich výroby sa zistilo, že majú nepriaznivé účinky aj v stopových koncentráciách. PCB spôsobujú zníženie aktivity imunitného systému, reproduktívne a neurologické abnormality, narúšajú hormonálnu rovnováhu a môžu spôsobiť vrodené poruchy vo vývoji orgánu alebo celého embrya. Z týchto dôvodov bola ich výroba zastavená a používanie zakázané.

Čo vás viedlo ku skúmaniu okolia Chemka Strážske?

- Keďže pochádzam z Prešova, niekedy sme spolu s rodičmi zašli na Zemplínsku šíravu. Ako dieťa som tieto problémy nevnímal, v tom čase sa o nich verejne ani nehovorilo. Neskôr, aj vplyvom výchovy, som sa začal viac zaoberať ochranou prírody a jej znečisťovaním, čo mi ostalo až do štúdia na univerzite. Výber bakalárskej aj diplomovej práce bol preto jasný.

Myslíte si, že sa vám prírodu v okolí fabriky podarilo aspoň čiastočne ochrániť?

- Neviem, avšak nejaké výsledky sme mali. Teší ma, že momentálne je o túto tému opäť záujem. Zasa sa začalo hovoriť o dekontaminácii a sanovaní územia v okolí fabriky, čo by bol nasledovaniahodný krok, ktorý budúce generácie určite ocenia. Som zvedavý, ako to celé dopadne.

Odporúčate z pohľadu chemika piť ľuďom čistú vodu z vodovodu?

- Na Slovensku máme pitnú vodu, ktorá tečie z kohútika. Prečo by sme to teda nerobili? Táto voda je oveľa lacnejšia alternatíva oproti vode z plastových fliaš, navyše z nej nevzniká obrovské množstvo odpadu. To, že sa tam v procese chlorácie pridáva chlór, vôbec neznamená, že je škodlivá. Práve naopak, jeho prídavok zaručí, že sa vo vode nebudú šíriť mikroorganizmy.

Mali by sme teda chvíľu počkať, kým chlór v pohári vyprchá a napiť sa až potom?

- Nie je ho tam až tak veľa na to, aby spôsoboval človeku problémy. Aj v ľudskom tele si každý z nás nesie určité množstvo kyseliny chlorovodíkovej, ktorá sa nachádza v žalúdku a napomáha nám s trávením potravy. Pridávaný chlór do vody je v zanedbateľnom množstve a keď sa voda dostane do pohára, chlór vyprchá. Na svete ešte stále existujú krajiny, kde sa voda neupravuje chlórovaním. V týchto krajinách je naďalej zvýšený výskyt ochorení tráviaceho traktu, aké boli v minulosti pozorované aj na našom území.

Všetko o koronavíruse a ochorení Covid-19

• 25 otázok a odpovedí o novom koronavíruse
• Ako postupovať, ak ste sa mohli nakaziť
• Prečo sa môžete chrániť hygienou rúk?
• Funguje ochrana pomocou rúšok a respirátorov?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári