Mladým pandémia marí šancu zamestnať sa, mnohým narušila kariérny rast

VÝCHODNÉ SLOVENSKO, BRATISLAVA. Beáta Javorčíková robila štátnice na žurnalistike v Bratislave v máji. Na úrade práce je už pol roka. Tvrdí, že aj rodičia sa ňu nechápavo pozerajú, prečo si stále nenašla zamestnanie.

Dávid Daubner je tiež čerstvý absolvent. Študoval v Prešove učiteľstvo dejepisu a občianskej výchovy. V Prešove si prácu nenašiel, tak to skúsil v Revúcej, odkiaľ pochádza jeho priateľka.

Do práce mal nastúpiť v novembri. V októbri vyhlásili lockdown a jeho zamestnávateľ mu povedal, že musí počkať do konca dištančnej výučby, kedy už budú deti v škole. „Musím si vraj zvyknúť, keďže som začínajúci učiteľ,“ opisuje Dávid.

Pozreli sme sa bližšie na to, akým spôsobom sú koronakrízou ohrození mladí ľudia, ktorí nastupujú napríklad po vysokej škole na trh práce po prvýkrát, často bez akýchkoľvek skúseností a praxe.

Správa OECD hovorí jasne. Mladí ľudia sú spolu s ľuďmi s nižším príjmom, pracujúcimi na čiastočný úväzok, a živnostníkmi počas pandémie najviac ohrození chudobou a nezamestnanosťou.

Najmä mladí spravidla pracujú na menej kvalifikovaných pracovných pozíciách a to v odvetviach, ako je cestovný ruch či gastro.

Nezamestnanosť mladých nad 25 rokov počas prvej vlny koronakrízy v štátoch OECD stúpla o tri percentá. Navyše, pandémia mnohým narušila kariérny rast a zabránila im aj v zarábaní vyšších miezd.

Čaká, kým sa školy otvoria

Beáta si pri hľadaní práce prezerá najmä inzeráty na Profesii a priznáva, že je už ochotná robiť prácu v odbore aj za minimálne peniaze, len aby nabrala skúsenosti.

„Momentálne praxujem za peniaze, z ktorých nemám šancu vyžiť. Žiaden zamestnávateľ nemá záujem o absolventa, ktorý nemá za sebou žiadnu prax.“

Nájsť si podľa nej prácu počas pandémie je veľmi ťažké. Beáte zrušili na začiatku druhej vlny aj stáž v zahraničí.

Dávid komunikuje s riaditeľom miestnej školy v Revúcej každý týždeň a jeho nástup do práce po lockdowne stále platí.

V súčasnosti čaká, kým sa školy otvoria. Podľa neho je najfrustrujúcejšie práve chaotické rozhodovanie vlády. Sám nevie, kedy do školy nastúpi.

Podľa kariérového poradcu Štefana Hrina je v súčasnosti situácia na trhu práce veľmi neistá nielen pre absolventov.

„Na jednej strane môžu absolventi pociťovať teraz ešte väčšie znevýhodnenie, keďže zamestnávatelia môžu stále viac uprednostňovať skúsených ľudí, ktorí dokážu okamžite po nástupe prevziať zodpovednosť.“

Na strane druhej však podľa neho nie je situácia až taká čierno-biela a absolventi môžu byť vo výhode najmä v situáciách, keď sa zamestnávateľ rozhodne pre „lacnejšiu alternatívu" a teda radšej zamestná mladého človeka, ktorý síce potrebuje viac podpory, ale vzhľadom na situáciu na trhu zároveň šetrí firme mzdové náklady.

„Čo však určite pomôže každému absolventovi je, ak nebude len pasívne čakať na lepšie časy, ale bude na sebe naďalej pracovať a bude aktívny na trhu práce,“ dodáva Hrin.

Nešťastný výber odboru

Beáta priznáva, že v jej prípade zohráva rolu zlá situácia na pracovnom trhu spojená s pandémiou, ale aj podľa jej slov „nešťastný výber odboru“.

„Vidím veľký pretlak vysokých škôl a absolventov humanitných odborov, ktorí sa snažia nájsť si prácu, ale je to nereálne, lebo pracovné miesta pre toľkých nie sú,“ opisuje.

Šéfka pracovného portálu Profesia Ivana Molnárová vidí problém práve v tom, že absolventi si hľadajú prácu mimo svojho odboru.

Podľa dát Profesie až 76 percent absolventov vysokých škôl zareagovalo aspoň jedenkrát na ponuku práce, ktorá požadovala len maturitu.

Na ponuku, ktorá požadovala aspoň vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa reagovalo len 36 percent.

Viditeľné je to podľa nej najmä pri pedagogických odboroch, prírodných vedách, filozofii, športe či spoločenských vedách.

Títo absolventi najčastejšie reagujú na univerzálne pozície ako administratívny pracovník, recepčná, obchodný zástupca, office manažér, sekretárka či asistent.

Podľa Molnárovej sa počas pandémie výrazne zvýšil najmä počet reagujúcich ľudí na tieto ponuky.

„Stalo sa, že sme počet uchádzačov počítali v stovkách. Absolventi, ktorí reagujú na takéto ponuky práce a nehľadajú si prácu v odbore, si preto často sami sťažujú situáciu,“ hovorí.

Situácia na trhu práce sa pomaly stabilizuje. Napríklad pri sekretárke platí, že na jednu ponuku v októbri zareagovalo v priemere sto uchádzačov, pričom v júni to bolo až 170 záujemcov.

Na východe je málo príležitostí a prevládajú stereotypy

Najviac absolventov sa už tradične hlási na úrad práce v júni, kedy končia vysoké školy. Posledné dáta o nezamestnanosti absolventov v Prešovskom kraji z úradu práce hovoria, že situácia sa zlepšuje.

V júni bolo v Prešovskom kraji na úrade práce evidovaných 1455 absolventov, ktorí po skončení školy nenastúpili hneď do zamestnania. Podľa posledných dát zo septembra, ktoré má úrad práce k dispozícii, ich počet klesol viac ako o jednu tretinu.

Počet mladých nezamestnaných bol pred rokom v septembri len o niekoľko málo desiatok menej, presnejšie 874 absolventov.

Najviac krízou zasiahnutými regiónmi na Slovensku bol aj v minulosti juhovýchod a východ krajiny, čo platí i teraz.

Pri zamestnávaní mladých ľudí zohrávajú veľkú rolu nielen regionálne rozdiely, ale aj miera urbanizácie. Mladí ľudia navyše na vidieku nemajú dostatok pracovných príležitostí.

Z údajov programu Európskej únie Dialóg mladých vyplýva, že až 79 percent mladých ľudí považuje za najdôležitejšie pre život na vidieku dostupnosť dobrých pracovných miest a možnosti zamestnania.

Len 18 percent mladých na Slovensku sa domnieva, že vo svojej krajine majú dobré príležitosti na prácu vo vidieckych oblastiach.

V tradičnejších vidieckych komunitách patria medzi bariéry aj rodové stereotypy.

Zamestnať ju nebolo výhodné

Mladým ľuďom by mohli pomôcť programy podporujúce zamestnávanie, ktoré ponúka napríklad úrad práce.

Beáta napríklad premýšľala nad programom Praxou k zamestnaniu 2. Firmy, ktoré mali záujem cez tento program zamestnať mladého nezamestnaného do 29 rokov a poskytli by mu prax, mohli na úrade práce požiadať o finančný príspevok na jeho mzdu aj mentorovanie.

Príspevok na mzdu zamestnanca program ponúkal vo výške 95 percent celkovej ceny práce, maximálne do výšky 784,16 eura.

Podmienkou bolo udržať nové pracovné miesto minimálne šesť mesiacov.

Beáta bola dohodnutá s marketingovou firmou, ktorá ju mala zamestnať práve cez tento program. Keďže je vo vyššej platovej triede kvôli vysokoškolskému diplomu, kde ju automaticky zaradil úrad práce, príspevok od štátu by jej potenciálnemu zamestnávateľovi nepokryl výdavky na odvody aj mzdu.

Vo firme si mysleli, že odvody bude naďalej platiť úrad práce, táto povinnosť však prechádza na firmu.

Navyše, Beáte podľa zákona nemohol dať zamestnávateľ nižšiu mzdu, ako určuje jej platová kategória.

Vytvorenie miesta pre Beátu preto nebolo pre firmu výhodné a zamestnávateľ nebol ochotný za ňu peniaze doplácať.

Väčšiu časť z projektov pre mladých, ktoré úrad práce ponúkal, ukončila pandémia. Niektoré rozbehli znova v októbri, kedy si záujemcovia mohli znova podávať žiadosti o peniaze od štátu.

Úrad práce zatiaľ údaje, koľko ľudí sa do programu prihlásilo, neposkytol.