Zomrel profesor Milan Turek, niekdajší dekan pedagogickej fakulty

PREŠOV. Vo veku 78 rokov zomrel vysokoškolský profesor Milan Turek.

Jeho meno je späté s prešovským vysokoškolským prostredím a so športom, predovšetkým s plávaním.

Prešovský rodák

Po skončení Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Prešove v roku 1960 odišiel rodený Prešovčan Milan Turek do Bratislavy, kde študoval na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského (UK).

Vyštudoval telesnú výchovu a šport, už vtedy sa špecializoval na plávanie.

Vysokoškolské štúdiá ukončil v roku 1970, v roku 1977 získal v Bratislave na UK doktorát a desať rokov nato sa stal kandidátom pedagogických vied.

Ako aktívny vysokoškolský pedagóg v Prešove pokračoval ďalej vo svojom odbornom raste. V roku 1992 bol habilitovaný za docenta a v roku 2000 získal profesúru zo športovej edukológie.

Spätý s univerzitou

Celý jeho profesijný život bol spätý s katedrou telesnej výchovy na univerzite v Prešove.

V rokoch 1997 až 2003 bol dekanom Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity (PU) v Prešove.

Milan Turek bol zakladajúcim člen Slovenskej vedeckej spoločnosti pre telesnú výchovu a šport i České společnosti kinantropologické.

Medzinárodná spoločnosť Sportkinetics mu udelila čestné uznanie za príspevok pri rozvoji vedného odboru a medzinárodná vedecká spoločnosť Sportmotorik mu udelila čestné uznanie za rozvoj antropomotoriky.

Je tiež držiteľom zlatej medaily PU v Prešove.

Vodný živel

Podľa slov jeho známych vyrastal v skromných pomeroch, ale postupne sa vypracoval svojou usilovnosťou. K srdcu mu prirástli najmä vodné športy. Bol držiteľom trénerskej i rozhodcovskej licencie pre plávanie i vodné pólo.

Organizoval v rámci katedry letné a zimné kurzy zamerané na pobyt v prírode.

Takmer dvadsať rokov organizoval a viedol kurz splavovania Hrona, ale aj Dunaja.

Svoju profesijnú kariéru pred odchodom na dôchodok ukončil na Fakulte športu PU.

V rozhovore pre univerzitný časopis Na pulze Milan Turek povedal: „K športu som mal odmalička veľmi blízko. Pamätníci, ktorí si spomínajú na Mlynský jarok s náhonom v Prešove, vedia, že smerujem k vode. Ako 14-ročný som absolvoval prvú plaveckú súťaž Športové hry mládeže, ktoré som vyhral aj napriek tomu, že som nebol registrovaný ako športový plavec. Odvtedy bola moja športová činnosť spojená s vodným prostredím a to bol podnet pre zapojenie sa do pravidelnej športovej prípravy. Najskôr ako plavec a neskôr ako hráč vodného póla. Na konci druhej životnej dekády som dlhodobejšie laboroval a lekári mi prognózovali koniec športovej kariéry. No rozhodol som sa, že to prekonám. Po úspešnom absolvovaní prijímacích skúšok som nastúpil na Fakultu telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Vyštudoval som vysokú školu a vodné pólo som aktívne prestal hrávať ako 33-ročný.“

V poslednom období už sa necítil zdravotne dobre.

Cnelo sa mu aj za zosnulou manželkou Darinou Turekovou, rodenou Dulebovou, dlhoročnou rozhlasovou redaktorkou a dramaturgičkou v Prešove, ktorá zomrela pred dvoma rokmi.

Česť jeho pamiatke!