VEĽKÝ ŠARIŠ. Vo veku 79 rokov rokov zomrel významný východoslovenský maliar Edmund Capák.
Rodák z Michaloviec pôsobil prakticky celý svoj život v meste Veľký Šariš pri Prešove.
Správu o umelcovej smrti potvrdili jeho prešovskí priatelia.
Šariš ako pupok sveta
Aj keď Edo Capák nevystavuje, tvoriť neprestal Čítajte Edmund Capák bol maliar, grafik, multimediálny umelec, básnik, spisovateľ i večný študent. Nevyhýbal sa moderným technológiám.
Inšpirovala ho ženská krása, ale aj šarišská príroda, ktorá sa stala jeho celoživotnou inšpiráciou.
„Nemám špecifické, presne vyhranené témy, ako iní maliari. Naozaj však vychádzam v prvotnom pláne z prírody, až na smrť ma fascinujú kvety, ženy a všetko okolo toho. Naša šarišská scenéria je pre mňa doslova pupkom sveta. Chodím po svete veľa a teším sa z neho. Doma je však doma,“ povedal Capák pre Korzár v roku 2007.
V roku 1998 zriadil svoju autorskú galériu, ktorá združovala profesionálnych umelcov z celého sveta. V roku 2001 vznikla v Kanaši, časti veľkého Šariša, jeho minigaléria Edo.
Vo Veľkom Šariši organizoval Medzinárodný maliarsky plenér Šarišská krajina (od roku 1998), ako aj iné výtvarné a kultúrne podujatia.
Uznával nové postupy
Vo svojej tvorbe používal uhlík, kolorovanú kresbu, akvarel, tuš, kombinovanú techniku, suchý i mastný pastel, nevyhýbal sa ani digitálnej grafike. Venoval sa i profesionálnej fotografickej tvorbe, hlavne šarišskej krajiny.
Študoval vývoj detskej kresby a psychologického pôsobenia farieb v detskej terapii, pričom na túto tému napísal štúdiu pre ukrajinský časopis Družno vpered.
Bol členom Únie slovenských výtvarných umelcov.
Stál pri zrode mestského mesačníka Veľkošarišan, ktorého bol aj výtvarným redaktorom.
Veľké vzory - vlastný štýl
Edmund Capák vyštudoval výtvarnú výchovu na pedagogickej škole u profesora Štefana Hapáka a docenta Júliusa Mušku.
Následne študoval na Filozofickej fakulte UPJŠ (dnešnej Prešovskej univerzity) v Prešove, odbor výtvarná výchova – slovenský jazyk u doc. J. Bendíka a doc. E. Lehotského.
Vzdelanie si rozšíril vďaka externému pastelovému štipendiu u profesora Wisniewszkeho z University Cambridge v Anglicku a krajinárskemu externému štipendiu u proferora Balczerzaka v Poľsku.
„Vedel som, že nebudem maľovať ako moji nebohí profesori. Už vtedy ma ruka neposlúchala. Začal som tvoriť svojím spôsobom. Zo začiatku ma korigovali, ale potom mi dali pokoj. Na tých obrazoch je prevažne krajina a v poslednej dobe sa venujem kvetom, lebo cez krajinu si nemôžem už tak kráčať, ako som doteraz kráčal, a tie kvety mám doma. Vypestujem si ich, nabažím sa ich a potom si ich namaľujem, takže teraz sa venujem prevažne kvetom, no a moja stálica sú červené maky. To bude až do smrti,“ prezradil umelec pre Veľkošarišan na svojej poslednej výstave pred dvoma rokmi.
Dobrodruh – paraglajdista
Edo, ako ho volali priatelia, zďaleka nebol len výtvarníkom. Bol to v prvom rade známy dobrodruh.
Jeho veľkým koníčkom bol paraglajding. Ako vravieval, vždy chcel lietať a vďaka paraglajdingu sa mu tento sen splnil.
Medzi jeho hobby patrilo aj zváranie či práce v lese pri ťažbe dreva, čím sa jeden čas aj živil.
Bavil ho stolársky dizajn a bol tiež spisovateľsky činný.
Pracoval na JRD, bol i drevorubačom
Prežil si pohnutý život a jeho kariéra sa uberala rôznymi cestami.
Začínal ako výtvarný pedagóg vo Frýdku-Místku.
Od roku 1962 učil výtvarnú výchovu na ZŠ v Prešove. Po príchode ruských vojsk sa zmenil aj Capákov pracovný život.
Začiatkom sedemdesiatych rokov pracoval ako lesný robotník – drevorubač, odtiaľ viedli jeho cesty do Jednotného roľníckeho družstva (JRD) v Kanaši.
Pôsobil ako reklamný výtvarník a až v roku 1979 sa mu podarilo začať tvoriť v slobodnom povolaní.
Po roku 1989 založil a viedol grafické a dizajnérske štúdio Art Univerzal Kanaš.
Galéria s jeho menom
Edmund Capák stál aj pri zrode Mestského múzea a galérie vo Veľkom Šariši. Tejto mladej kultúrnej inštitúcii venoval aj svoje diela.
Počas svojho života Edmund Capák hovoril, že vie, čo bude po jeho smrti.
Vo Veľkom Šariši po ňom pomenujú galériu. Či by to mala byť mestská galéria a múzeum, alebo jeho súkromná galéria Edo, to ešte jasné nie je.
Benjamín Debnár o ňom v roku 2016 natočil dokument ako bakalársku prácu pre Západočeskú univerzitu v Plzni.
Vždy čulý Edmund Capák bol v poslednom čase viac utiahnutý, trápilo ho zdravie.
V dôchodkovom veku už vážnu chorobu prekonal, ale napokon svieca jeho života vyhasla.
Skonal v nedeľu v prešovskej nemocnici.
Česť jeho pamiatke!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
