Michal Schvalb je expertom Karpatského rozvojového inštitútu. Spolupracoval na adaptačnej stratégii na zmeny klímy na území Prešova. Okrem Prešova hodnotil aj zraniteľnosť prostredia v Trnave a v Košiciach, kde v súčasnosti inštitút spracováva podrobný adaptačný plán. V rozhovore hovorí napríklad o tom, ako vlny horúčav už teraz menia spôsob práce, ktoré skupiny ľudí horúčavy najviac ohrozujú, ako mení sucho život v mestách a kde sú v Prešove takzvané tepelné ostrovy.
Ktoré mesto na Slovensku je z hľadiska klímy najzraniteľnejšie?
- Nedá sa to takto porovnávať, a to z viacerých dôvodov. Mestá majú rozličné geografické vlastnosti, demografiu či urbanistickú koncepciu. Zraniteľnosť miest hodnotíme tak, že sa najprv spraví klimatologické zhodnotenie a na základe prognóz a trendov, ktoré sa očakávajú do budúcnosti, sa vyberú dopady zmeny klímy, ktoré sú pre mesto prioritné. Môže ísť napríklad o riečne, povrchové záplavy alebo vlny horúčav. Následne analyzujeme, ktoré časti sú v mestách najzraniteľnejšie.
Čo sa berie do úvahy pri vyhodnocovaní zraniteľnosti mesta?
- Posudzuje sa napríklad rozsah spevnených povrchov či miesta, kde sa nachádzajú zraniteľné skupiny obyvateľstva. Pri vlnách horúčav sú to napríklad ľudia nad 75 rokov a deti do štyroch rokov. Riešime tiež, koľko zelene sa v jednotlivých mestách nachádza, či je to typ zelene, ktorá má adaptačné účinky, či aké je rozloženie kritickej infraštruktúry.
Posudzujeme, ako je mesto pripravené z hľadiska spravovania, teda či sa témou zmeny klímy zaoberá vo svojich strategických dokumentoch, či má vytvorené dostatočné personálne kapacity v rámci svojej organizačnej štruktúry a či v rámci rozpočtu počíta s nákladmi na riešenie dopadov zmeny klímy. Hodnotenia zraniteľnosti sa však dajú robiť v rôznej miere podrobnosti. V Prešove existuje rámcová stratégia, ktorá poskytla prvotné východiská a návrhy riešení. V Košiciach sa napríklad ide do oveľa väčších detailov.
Pociťujete osobne už nejaké dopady zmeny klímy alebo otepľovania vo vašom okolí?
- Áno. Je dôležité povedať, že zmena klímy nie je hrozbou budúcnosti, ale jej prejavy pozorujeme už dnes. Zároveň ju nie je možné vnímať len ako environmentálnu otázku. Je zavádzajúce, ak by sme za symbol zmeny klímy považovali iba zmenšujúci sa životný priestor pre ľadové medvede v Arktíde. Je to najmä socio-ekonomická otázka, ktorá má výrazné dopady na náš každodenný život.
Aké?
Hydrometeorológ: Je možné, že dlhú a tuhú zimu už nezažijeme Čítajte - Môžeme si to napríklad ilustrovať na tom, čo sa deje v našich mestách. Počas veľkých vĺn horúčav sa často poškodí infraštruktúra, napríklad električková trať, čiže prestáva chodiť mestská hromadná doprava. Školy alebo škôlky počas horúčav môžu zatvoriť skôr, čím vzniká praktický problém pre rodičov. V Košiciach sa nám napríklad ukázalo, že počas vĺn horúčav nie sú autobusy schopné vyjsť do veľkých kopcovitých úsekov. Technicky to nezvládajú. Vidíme aj to, že počas horúčav klesá produktivita práce. V Košiciach sme robili aj prieskum o tom, ako tento trend postupuje. Ukázalo sa aj, že veľká väčšina ľudí, ktorí potrebovali lekársku pomoc kvôli kolapsom z tepla, bola práve zo zraniteľnej skupiny nad 75 rokov. Súvisí to priamo so zmenou klímy v meste.
Zaujala nás najmä klesajúca produktivita práce. Chápeme to správne, že je to kvôli horúčavám?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
