LESIA GECI pracuje vo Fakultnej nemocnici v Prešove na psychiatrickej ambulancii. Venuje sa pacientom s rôznymi diagnózami, najmä s depresiou. Súčasne pracuje aj na Detskej psychiatrickej ambulancii. Pôsobí aj v organizácii No more stigma, ktorej členovia organizujú verejné podujatia na podporu odbúrania stereotypov o duševných chorobách. V rozhovore hovorí aj o tom, ako rozpoznať, že má človek depresiu, kedy sú už stavy úzkosti za hranicou a človek by mal vyhľadať odbornú pomoc, prečo považuje za problém predpisovanie liekov na duševné poruchy od obvodných lekárov a ako sa starať o duševné zdravie.
S akými diagnózami najčastejšie pracujete?
- Stretávam sa so všetkými diagnózami, ktoré si viete predstaviť. Základ tvoria pacienti s depresívnymi a úzkostnými poruchami. Tých je odhadom 70 percent. Ďalej sú to ľudia trpiaci psychózami, ako je schizofrénia, u ktorých sa prejavujú halucinačné zážitky a nepravdivé presvedčenia. Porovnateľne veľa je aj ľudí so závislosťami, najmä na alkohole, ktorých je najviac. Potom sú to pacienti s drogovou závislosťou, ľudia s demenciou či anorexiou.
S akými pacientmi je pre vás najťažšie pracovať a prečo?
- Najťažšie je to pre mňa so závislými ľuďmi. Pre mňa je v práci dôležitý najmä výsledok, keď človek za sebou vidí progres. Pri pacientoch so závislosťami je ten pocit najslabší. Nie je to ich chybou alebo zlou liečbou. Závislosti sú zákerné a trvá roky, kým sa z toho človek dostane.
Prejdime k ľuďom s depresiou. Ako má človek na sebe spozorovať, že na neho „ide“ depresia?
Súvisiaci článok Stav pacientov s duševnými poruchami sa počas pandémie významne zhoršil Čítajte - V poslednom čase je prejavov depresií a úzkostných porúch viac. Prispel k tomu aj koronavírus, kríza, množstvo informácií či pocit neistoty. Zvyšuje sa počet pacientov, ktorí k nám prichádzajú najmä z dôvodov úzkosti alebo depresívnych prejavov, ako je smútok, poruchy spánku, všeobecné pocity napätia či vnútorného nepokoja. Tie sú sprevádzané napríklad bolesťami, ťažobou na hrudníku alebo pocitom permanentného strachu z neznámeho. Môžu sa prejaviť aj psychosomatické aspekty ako „žalúdok na vode“, tráviace ťažkosti, premenlivé bolesti rôznych častí tela, bez diagnostikovania telesnej choroby.
Každý človek môže mať raz za čas „nechuť k životu“. Kedy je to už za hranicou?
- Depresiu môžeme pociťovať aj prechodne. Je úplne v poriadku prežívať emócie. Ak stav trvá dlhšie ako niekoľko týždňov, nedá sa ovplyvniť obľúbenou aktivitou a nezlepšuje sa to, je dôvod navštíviť odborníka. Je to veľmi individuálne. Niekto to vie prekonať aj za dva týždne. Vyspí sa, zašportuje, dá si dobré jedlo.
Pokiaľ zmena psychického stavu, respektíve smútok a úzkosť nezasahuje človeku do každodenného života, neobmedzuje denné činnosti, nemá pocit neovplyvniteľnej letargie, je to v poriadku. Keď hovorím o letargii, nemyslím tým smútok a plač, ale stav, kedy je človek bez emócií, nemá elán. Je to veľmi varovný signál. Pokiaľ si zmeny správania všimne aj okolie, je dobré sa opakovane toho človeka pýtať, ako sa cíti, či nechce pomôcť, či môžete pre neho niečo spraviť.
Ak úzkostné stavy neprechádzajú, aký treba zvoliť postup?
- Ľudia majú tendenciu obrátiť sa najskôr na svojho obvodného lekára, ktorý často predpíše aj lieky proti úzkosti. Ľudia sa totiž boja ísť za psychiatrom, nechcú byť stigmatizovaní. Musím upozorniť, že lieky, ktoré môže predpísať obvodný lekár, účinne pomáhajú, ale sú väčšinou návykové. Určite by som ich neodporúčala užívať viac ako pár týždňov. Ku psychiatrovi sa môže človek objednať bez výmenného lístka. Stačí si na internete vybrať ambulanciu a objednať sa telefonicky.
Považujete za problém, že obvodný lekár predpíše lieky proti úzkosti?
- Áno. Nie je to len môj názor, ale stretávam sa s tým aj na konferenciách a podujatiach s kolegami. Vidím to aj v ambulancii. Niekedy sa predpíšu lieky proti úzkosti a človek ich užíva niekoľko mesiacov. Preto je veľké riziko a môže sa stať, že človek stratí kontrolu nad ich užívaním. Lieky na úzkosť sú určené pre ľudí a samozrejme pomáhajú. Netreba sa ich úplne báť. Ale niektoré sú veľmi návykové, musia sa užívať pod dohľadom lekára, najlepšie psychiatra. Návyk môže byť neskôr silnejší ako prvotný problém.
Aký je rozdiel medzi liekmi od obvodného lekára a tými, ktoré predpíše psychiater?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
