PREŠOV. Sviatky nesviatky, fotoaparát sa snaží brať všade so sebou.

Vidieť ju bolo na rôznych akciách, kým ich ešte protipandemické opatrenia nezrušili. Fotila protesty i koncerty.
Zuzana Balenčin (22) je mladá prešovská fotografka.
V umeleckých, fotografických kruhoch si už buduje meno, no nemyslí si, že sa tým bude živiť.
Fotografovanie je jej vášňou, svoju zrkadlovku mala so sebou aj na sviatky na chate.
„Úplne všade fotoaparát nenosím. Ale ak idem niekde, na nejakú akciu a podobne, tak určite ho beriem, lebo mi je potom strašne ľúto, keď sa vrátim a ten foťák nemám. Väčšinou už ho teda beriem,“ hovorí Zuzana, ktorá fotí od svojich štrnástich.
Formovali ju Šalko a Pančáková

„Znie to ako klišé, ale mali sme doma zrkadlovku. S našimi sme veľa cestovali a cestujeme, tak som začala skúšať fotiť. Potom to prišlo, začalo ma to baviť. Neviem úplne presne, kedy prišiel ten prelom, lebo najprv som to brala viac ako zábavu. Až neskôr som našla to, čo ma vystihuje vo fotografii, čo ma baví. Išlo to aj prirodzene.“
Na výtvarnú chodila do základnej umeleckej školy k už nebohému Stanovi Šalkovi.
„Chodila som na výtvarnú od siedmich rokov, ale toto mi nejako nejde. Vo fotografovaní som sa našla.
Od Šalka prešla k Ivane Pančákovej, to sa už venovalo fotografovaniu.
„Ivana Pančáková mi nastavila pohľad, perspektívu, kompozičné vnímanie, fakt mám odvtedy iné videnie. Postupne to išlo,“ hovorí s tým, že v začiatkoch ju výrazne usmernil aj Patrik Minár.
Jazyky sú istota
Zuzana Balenčin študuje prekladateľstvo, angličtinu a ukrajinčinu.
„Nechcem mať fotografovanie ako prácu. Nieže sa tým úplne nedá uživiť, ale je to náročné, ak fakt nechceš každú sobotu fotiť svadby. A hlavne ja som rada v Prešove, a tu je tých možností zatiaľ menej,“ hovorí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári