MEDVEDIE. Severovýchod Slovenska už nepôsobí až takým chudobným a zaostalým dojmom, ako kedysi. Mnohí si, naopak, pochvaľujú exotickú atmosféru východu. Keďže tam žije čím ďalej tým menej ľudí, príroda je stále nedotknutá a to láka čoraz viac turistov.
Kraj pod Duklou bol donedávna okrem čistého vzduchu aj zárukou tuhej zimy a poriadnej nádielky snehu, aj preto sa tam lyžovalo na mnohých miestach.
Na slovenskej strane však zostalo už len jediné funkčné stredisko v Medveďom, azda aj preto sa do Východných Karpát za lyžovačkou vyberie dnes len málokto.
Tradíciu lyžovania v miniatúrnej obci so štyrmi desiatkami obyvateľov, drevenou a murovanou cerkvou, jedným penziónom a štyrmi vlekmi chcú zachovať za každú cenu.
Nepriazni osudu tam totiž stále vzdoruje 74-ročný nadšenec a tamojší rodák Juraj Červák.
Starostom je lyžiarsky nadšenec
Do Medvedieho vedie odbočka z medzinárodného cestného ťahu do Poľska na trase Svidník – Vyšný Komárnik - Dukla.
Napriek frekventovanej severojužnej spojnici však za križovatkou v Hunkovciach razom všetko akoby stíchlo - hluk motorov, turistický ruch, ba aj život.
V štyroch obciach ležiacich v doline Hrišovského potoka na úpätí Nízkych Beskýd nežije dohromady ani 200 ľudí. Najviac ich je v Korejovciach – 85, najmenej v Šarbove - iba jedenásť.
Medvedie leží v strede doliny a už štvrté funkčné obdobie v ňom pozíciu starostu na tretinový úväzok zastáva miestny rodák a ostrieľaný lyžiarsky nadšenec.
„Obec je malá, žije tu 46 obyvateľov a niekoľko chatárov. Kedysi sme mali školu aj obchod, dnes k nám dvakrát týždenne prichádza už iba pojazdná predajňa potravín. Až na niekoľko výnimiek tu žijú ľudia v dôchodkovom veku – typický obraz desiatok malých obcí na severovýchode Slovenska,“ hovorí vyštudovaný strojný inžinier, ktorý prakticky celý život odpracoval v Strojárňach potravinárskeho priemyslu v neďalekom Svidníku.
Vyrábal zariadenia pre mäsokombináty aj pivovary. A ako hľadať prepojenie s lyžovaním?
„Veľmi jednoducho. V strojárňach sme založili telovýchovnú jednotu TJ Strojár – oddiel lyžiarsky a hokejový. Keďže snehu bolo v zime viac ako dosť, v podniku sa rozhodli, že v neďalekom Šarbove vybudujú lyžiarske stredisko s niekoľkými zjazdovkami. Vleky a lanovky boli mojím odvekým snom, preto som nemohol pri výstavbe strediska chýbať,“ vysvetľuje starosta Juraj Červák (kandidoval za Most - Híd).
Moderné lyže mali prví v okrese
Juraj Červák prepadol bielemu športu ešte ako dieťa. Spolu s ostatnými chlapcami vyrastal v obci, ktorú vojna poznačila v najrôznejších podobách.
Za prvej republiky v nej žilo podstatne viac obyvateľov ako dnes, no prudké boje Karpatsko-duklianskej operácie prakticky celú dedinu zničili.
Obec sa síce podarilo obnoviť, no časť obyvateľov sa po druhej svetovej vojne odsťahovala do západných Čiech, ktoré zostali prázdne po odsune Nemcov.
„Do Sudet odišla asi tretina miestnych a tí na diaľku pomáhali rodinám, ktoré zostali. Posielali nám rôzne veci, medzi nimi prekvapivo aj korčule alebo lyže po Nemcoch. Bolo to vynikajúce a moderné športové náčinie, o ktorom sa nám tu na východe dovtedy ani nesnívalo. Získali sme vrelý vzťah k športu, a preto, ak sme práve nepomáhali doma, chodievali sme sa lyžovať. Súťažili sme medzi sebou, pretekali a srdce nám pritom prirástlo k horám. Trochu ma však škrelo, že sme často šliapali aj trištvrte hodinu na kopec a potom ho zjazdili za pár minút dole. Človek sa nadrie, a pritom by si tak rád vychutnal tú jazdu častejšie. Už vtedy som túžil zabezpečiť nejaké zariadenie, ktoré by nás dostalo hore jednoduchšie,“ s úsmevom spomína na detstvo Juraj Červák.
Jedným dychom priznáva, že vtedy „na Rusnakoch“ o lyžiarskom vleku ešte ani nepočuli. Zato si však upevňovali kondičku a zdravie. Lyže po vojakoch boli univerzálne a s viazaním Kandahár umožňovali ľahký pohyb v teréne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
