BRATISLAVA, PREŠOV. Väčšina pravoslávnych veriacich, ktorí sa pridržiavajú juliánskeho kalendára, oslávi Vianoce 6. januára, ktorý je pre nich Štedrým dňom.
Väčšina pravoslávnych veriacich žije na východe Slovenska, v okolí miest Bardejov, Svidník, Medzilaborce, Snina či Stará Ľubovňa.
Ich centrom je mesto Prešov.
Administratívne sa pravoslávna cirkev delí na dve eparchie, a to prešovskú a michalovskú.
S migráciou obyvateľstva vznikli aj mnohé cirkevné obce na strednom a západnom Slovensku.
Cesnak, oblátky aj kapustnica bez klobásy
Pravoslávni veriaci nemávajú tradičnú polnočnú svätú omšu.
Christos raždajetsja. Vianoce pravoslávnych pokračujú Čítajte Veľké „povečerie“ sa môže slúžiť aj skôr, podľa zvykov vo farnosti.
Pravoslávni veriaci na Štedrý deň dodržiavajú prísny pôst bez mäsa a mliečnych výrobkov.
Na večeru sa podávajú oplátky, ovocie, zemiaky, fazuľa, kapustnica s hubami bez klobásy, na stole by nemal chýbať med a cesnak, v niektorých regiónoch jedia aj rybu.
Po Štedrom dni, teda 7. januára, slávia pravoslávni sviatok narodenia Spasiteľa, nasleduje sviatok Zbor presvätej Bohorodičky a 9. januára si pripomínajú prvého mučeníka Štefana.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
