Prešovčanka ADRIÁNA TABIŠOVÁ má 22 rokov. Študuje politológiu a medzinárodný obchod na University of Liverpool v poslednom ročníku bakalárskeho stupňa. Do Británie išla študovať v roku 2018, dva roky po referende, v ktorom Briti odhlasovali výstup z Európskej únie. V rozhovore hovorí o tom, čo všetko sa zmení pre študentov zo Slovenska po oficiálnom vystúpení Británie z EÚ, ako Briti vnímajú cudzincov alebo ako sa zľakla z počiatočného postoja britského premiéra k pandémii.
Do Británie ste išli už po tom, ako bolo jasné, že krajina vystúpi z Európskej únie. Aké ste mali záruky, že sa počas vyjednávania odchodu z EÚ pre vás nič nezmení a štúdium sa neskomplikuje?
- Dôležité pre mňa bolo, aby sa mi nemenili podmienky študentskej pôžičky, ktorú som si brala pred začiatkom štúdia. Mnoho študentov v Británii má pôžičku od britskej vlády, pretože školné je deväťtisíc eur ročne. Začína sa splácať v malých čiastkach, približne 30 eur mesačne, keď začne človek pracovať. Splátka trvá asi 30 rokov.
Pred odchodom do Británie som mala garantované štipendium, teda, že nám britská vláda zaplatí celé bakalárske štúdium aj napriek brexitu. Povedala som si, že je to jedna z posledných šancí dostať sa na školu v Británii a šla som do toho.
Bude teraz ťažšie pre Slovákov aj študentov z iných častí Európy študovať v Británii?
- Keďže už britská vláda nebude poskytovať pôžičky (Británia už nebude ani súčasťou výmenného študijného programu Erasmus, na ktorom participovala od roku 1987, ročne ním prešlo v Británii 200-tisíc zahraničných študentov, pozn. red.), môžu jedine zaplatiť deväťtisíc ročne, čo je pre normálneho Slováka nereálne. Určite tam teraz bude chodiť menej študentov z Európy, čo je pre Britániu zlé, lebo je tam naozaj veľa študentov z Únie a dovolím si tvrdiť, že často akademicky excelujú.
Ako vnímali ľudia vo vašom okolí dlhé dohadovanie o výstupe Británie z Únie?
- V mojom okolí bola väčšina ľudí výrazne proti brexitu a premiérovi Borisovi Johnsonovi. Mimo školy, v Liverpoole, žijú prevažne ľavičiari. Je tam umenie nájsť pravičiara, ktorý je proti brexitu. Z mojich učiteľov sa asi jeden alebo dvaja snažili zistiť, aké sú výhody odchodu krajiny z Únie. Všetci ostatní nám na prednáškach o globalizácii alebo medzinárodnom obchode vysvetľovali, že je to pre Britov nevýhodné najmä z ekonomického a politického hľadiska. V škole som nestretla človeka, ktorý by hovoril, že brexit je dobrá vec.
Iná vec je, keď ide človek do baru, kde sú ľudia nad 60 rokov, ktorí veľmi nemusia migrantov. Sú to napríklad robotníci, ktorí idú večer do baru na pivo. Niekedy sa nám prihovorili, a keď sme sa začali rozprávať, zistili sme, že nie sú veľmi nadšení z migrantov, mali rasistický humor. Lenže to sú väčšinou ľudia, ktorí tomu vôbec nerozumejú. Ak by sa ich človek spýtal, čo je Európska únia, nepovedia ani to, aké sú tam inštancie. Nebola som však na dedinách, kde má brexit tiež úspech. Neviem to teda úplne objektívne porovnať.
Rozprávali ste sa aj s niekým, kto hlasoval za odchod z Únie?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
