ĽUBICA DEMČÁKOVÁ učí už dvadsať rokov. Pracovala v rôznych regiónoch Slovenska a na odlišných typoch škôl - na mestskej aj vidieckej škole. V súčasnosti učí štvrtákov na prvom stupni na Evanjelickej základnej škole v Prešove. Pedagogička si zvyká na učenie z domu, pretože aj deti na prvom stupni sa učia online, vrátane prvákov. Od tohto týždňa na škole spustili aj vyučovanie prezenčnou formou pre deti rodičov pracujúcich v kritickej infraštruktúre alebo deti z málo podnetného prostredia. Ľubica Demčáková je jednou z TOP 10 finalistov ocenenia Učiteľ Slovenska 2020.
Keď sme sa dohadovali na rozhovor (v stredu 27. januára, pozn. red.), uviedli ste, že môžete až poobede, pretože doobeda učíte. Ako prebiehalo doobedňajšie učenie?
- Dnešné ráno sme na online hodine preberali spodobovanie. Zopakovali sme si rozdelenie spoluhlások na znelé a neznelé tak, že sme si dávali nad hlavu ruky, nahlas vyslovovali hlásky a zisťovali, ako znejú.
Počas ďalšej aktivity som na obrazovku zazdieľala deťom šesť písmen voľne oddelených od seba a ony mali tvoriť slová, ktoré sa z písmen dali vyskladať.
Snažím sa, aby učenie nebolo len sedenie za počítačom, ale aby mali deti aj pohyb. Inšpirácie hľadám všade okolo seba. Vytváram pre nich rôzne videá, viem v nich popustiť uzdu fantázií. Či to ale deti doma realizujú a či majú na to všetci podmienky, to sa už odsledovať nedá.
Funguje to cez počítač? Reagujú na to deti?
- Oproti prvej vlne na to reagujú úžasne. Vedia si zapnúť a vypnúť mikrofón, navzájom sa počúvajú. Štvrtáci, ktorých učím, sú už trochu vyspelejší, začína sa im aj viac tvoriť abstraktné myslenie.
Na dištančné vyučovanie sme sa pripravovali s predstihom. Napríklad som pre nich vytvorila video ako odovzdávať fotografiu vypracovanej úlohy na Edupage. Začiatky boli rôzne, ale teraz je to už celkom fajn. Naozaj nemám problém s tým, aby sa nám deti pripájali a vynechávali hodiny.
Čím to podľa vás je, že deti majú pozitívny prístup k učeniu? Pretože veľa učiteľov sa najmä počas prvej vlny ozývalo, že deti sa nepripájajú a keď áno, tak majú vypnuté kamery alebo nie sú príliš aktívne.
- V prvom rade to závisí aj od osobnosti pedagóga, ktorý má nástroje k motivácii detí. Nezačínam ráno hodinu s tým, že „dnes máme výslovnosť spoluhlásky V“. Začnem, akého už postavili snehuliaka, kto urobil iglu, aký majú zážitok, či stihli raňajky a umyli si zúbky. Rozprávam sa s nimi ako v triede.
Stávajú sa však rôzne situácie, ktoré deti demotivujú. Nedávno mi napríklad prišiel email od mamičky. Písala, že kontrolovala synovi písomku, ktorú robili v Edupage. Nenašla mu tam žiadnu chybu ale on bol veľmi sklamaný, pretože dostal dvojku.
Učiteľ má v tomto prípade viacero možností. Buď sa nad tým vôbec nezamyslí, alebo mamičke vynadá, prečo sa mu stará do roboty. Môže si však aj normálne ľudsky povedať, že aj učiteľ môže spraviť chybu. Snažím sa to takto učiť aj deti. Nemôžu hľadať dokonalosť, práca s chybou je veľmi dôležitá.
Ako ste to s mamičkou vyriešili?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
