Korzár logo Korzár Prešov
Streda, 1. december, 2021 | Meniny má EdmundKrížovkyKrížovky

Zomrel Jozef Bobalik, ktorého Sovieti najskôr oklamali a potom uväznili v gulagu

Prežil sedem rokov krutostí a otroctva.

Jozef Bobalik chcel študovať. Namiesto toho dostal od Stalina krutú školu života.Jozef Bobalik chcel študovať. Namiesto toho dostal od Stalina krutú školu života. (Zdroj: youtube)

LUKOV. „Ani zviera nedokáže prežiť to, čo dokáže človek. Ďakujem Pánu Bohu, že mi pomohol prežiť jednu tretinu môjho mládeneckého života v polárnej oblasti na krajnom severe aj na Sibíri. Prežil som tam nesmierny hlad, chlad, otrocké práce a tam som videl ľudí zomierať,“ hovorí na začiatku filmu Prežili sme gulag jeho bývalý väzeň Ján Košút.

V tomto dokumente účinkuje aj Jozef Bobalik, rodák z obce Lukov v okrese Bardejov, ktorého postihol rovnako krutý osud.

Ako mladého chlapca ho odviedli do ruského pracovného tábora, hoci bol nevinný.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prežil tam sedem rokov.

Vyznamenaný študent

Jozef Bobalik pred niekoľkými dňami zomrel vo veku 93 rokov a svojím životným príbehom, ktorý vyrozprával v dokumentárnych filmoch a aj v autobiografickej knihe, sa snažil podať skutočný obraz o povojnových rokoch veľkej skupiny obyvateľov východného Slovenska.

Aj jeho rodina po vojne odišla za sľúbenou vidinou lepšieho života do vtedajšieho Sovietskeho zväzu, na územie dnešnej Ukrajiny.

Namiesto rozprávkového života tam však zažili len sklamanie.

Bobalikovci bývali v Lukove, Jozef sa narodil 4. augusta 1928. Keď mal 10 rokov, jeho otec odišiel do Ameriky s tým, že len čo sa tam uchytí, prídu manželka so synom za ním. Bohužiaľ, krátko nato zahynul.

Čoskoro stroskotali aj Jozefove sny o štúdiu.

„Na základnej škole sa mi darilo, učil som sa dobre. A hoci som bol žiakom vyznamenaným, školu som skončil už v roku 1942, lebo bolo treba za ňu platiť,“ vysvetľoval.

Skryť Vypnúť reklamu

Začali veriť v tú obrovskú ruskú zem

„Keď sa v roku 1944 v našich horách objavili prvé partizánske oddiely, moji ujovia, mamini bratia, boli nadšení takou socialistickou, ba až komunistickou ideológiou a odišli do hory. Hneď po vojne potom ľudia, vidiac tú odvahu a takú tú cieľavedomosť oslobodenia ruských vojakov a partizánov, začali strašne veriť v tú obrovskú zem. Počúvali, aká je tam úrodná rovina a začali veriť v radostný život, ktorý by ich tam čakal,“ porozprával Jozef Bobalik v dokumente Jozef a jeho bratia.

Po uzatvorení zmluvy medzi Československom a Sovietskym zväzom nastala operácia Volyň, keď sa zo severozápadu Ukrajiny vysťahovali etnickí Česi a následne bolo v roku 1947, hlavne z východného Slovenska, na Ukrajinu presídlených 12-tisíc Rusínov.

Skryť Vypnúť reklamu

Bobalikovci boli medzi nimi.

Ako kone s klapkami na očiach

„Z Lukova odišlo 59 rodín. Neboli medzi nimi len chudobní, ktorí nemali zem, ale aj tí, ktorí sa považovali za bohatých. Každý si predstavoval, že okrem toho, že tam je dobrá zem a rovina, ktorú netreba hnojiť, očakávali aj to, že bude nejaká sláva za to, že pomáhali partizánom. Nikto si neuvedomoval, že takých ľudí má Rusko milióny a nestará sa o nich,“ hovoril s trpkým úsmevom Jozef Bobalik.

On sám nesníval o gazdovstve na šírych sovietskych poliach, ale o veľkých možnostiach na štúdium zadarmo.

„Našu zem sme opúšťali nerozvážne. Nikto si neuvedomil, že tu zanecháva rodný kraj, šli sme ako kone, ktoré majú na očiach klapky,“ vysvetlil.

Sľuby, ktoré počúvali ešte na stanici v Bardejove, zmizli už v Čope, keď po prekročení hraníc videli okolo seba obrovskú biedu.

„Ľudia pochopili, že nie sme tam, kde sme chceli byť. Niektorí sa nechceli ani vyložiť z vagóna, uvedomili si, že boli oklamaní,“ dodal.

Mnohí nemali ani kde bývať.

Bobalikovci sa napokon usadili v dedine Mirohošč v okrese Dubno. Jozef najskôr začal študovať a na vysvedčení mal najlepšie známky, no rýchlo prišlo sklamanie, keď študentov namiesto vzdelávania posielali rúbať drevo do lesa. Jozef sa teda zamestnal v obchode.

Tancovačka s trpkým koncom

Bohužiaľ, 18. februára 1948 ho kamarát zavolal na rozlúčku so slobodou, ktorá všetko zmenila.

Do dobrej zábavy, nazvývanej družbovský tanec, vpadli ozbrojení muži, slovenská mládež netušila, že ide o banderovcov.

Jeden z nich sa spýtal, kto vie čítať po rusky, a keď ktosi ukázal na Jozefa Bobalika, ozbrojený chlap mu dal do ruky papier, namieril na neho pištoľ a prikázal mu, aby ho prečítal.

„Ten leták som prečítal a na jeho záver nikdy nezabudnem. Bolo tam: Smerť Stalinu. A to bol koniec. Oni si list zobrali a odišli,“ spomínal na osudové okamihy.

V tom čase sa leták objavil na dverách obchodu, v ktorom Jozef pracoval a on ho, obávajúc sa problémov vzal a odniesol na úrad.

Onedlho ho priamo z práce odviezli do väzenia a 29. júna 1948 si vypočul rozsudok.

„Ja som na súde vyrozprával svoj príbeh a obžalobca - prokurátor vyrozprával svoju požiadavku. Za priestupok, ktorý by si podľa mojej mienky nezaslúžil ani jednu, s prepáčením, na zadok, popýtal najvyššiu sadzbu, ktorá znela 10 rokov väzenia a 2 mesiace pozbavenia práv. Na moju obhajobu nebolo prednesené ani jedno slovo. Pravdepodobne tam nebol ani pridelený obhajca.“

S matkou sa nemohol ani rozlúčiť

Jozef Bobalik mal byť totiž, ako množstvo ďalších Slovákov, odstrašujúcim príkladom pre ostatných.

V tom čase bolo 44 rusínskych presídlencov odsúdených v dôsledku vykonštruovaných obvinení za údajnú spoluprácu s banderovcami, agitáciu pre návrat do Československa, prekročenie hranice a protištátnu činnosť, za ktorú bola považovaná urážka Stalina či hanobenie Zväzu sovietskych socialistických republík.

Tridsaťpäť z nich odviedli do gulagu.

„Moja matka stála odo mňa dva metre. Lenže ten vojak, ktorý ma ochraňoval, mi nedovolil ani zobrať tie veci, nedovolil ani, aby som ju mohol objať. Jediné, čo som mohol, to som jej povedal: Mama, neplačte, ja sa určite vrátim. A to bolo posledné, čo som svojej matke povedal, to bolo posledný raz, keď som svoju matku videl živú.“

Pri spomienke na ten okamih, keď ho odvádzali na vlak do lágru, sa starému mužovi tlačili slzy do očí aj po šesťdesiatich rokoch.

A potom ironicky dodal: „Tak sa začalo štúdium v tej vytúženej krajine a to štúdium naozaj zadarmo. Študoval som 7 rokov, zadarmo som cestoval po celej krajine, zadarmo som sa dozvedel aj veci, o ktorých sa obyčajný občan asi ani nikdy nedozvedel. Takže tak sa začala moja študijná cesta v Rusku.“

Za polárnym kruhom

Spočiatku robil vo všeobecnej brigáde a bol to boj o prežitie, keďže nešlo o politické, ale o zmiešané lágre, kde si trest odpykávali aj skutoční zločinci a vrahovia.

Jozef Bobalik pracoval vo viacerých gulagoch, napríklad v Ozerlagu na Sibíri, v Magadane a napokon až v lágri Usť-Kujga, ktorý ležal 400 kilometrov za polárnym kruhom.

Musel pozbierať všetky svoje fyzické i psychické sily, aby to prežil.

„Najhorší bol hlad. Prídely boli veľmi malé – riedka polievka a kaša. Kým nám kašu nabrali, celá sčernela od mušiek. Aby sme obed stihli, museli sme ju jesť aj s muškami,“ opisoval pomery v tábore.

Ďalším nepriateľom bola zima. Už nikdy nezabudol na to, ako si za polárnym kruhom museli polievať čižmy vodou, ktorá hneď zamrzla, pretože pod ľad sa už mráz nedostal a ľuďom neodmrzli prsty na nohách.

Vrátil sa domov

Vytúženej slobody sa napokon dočkal o trochu skôr. Trest mu skrátili na sedem rokov a v roku 1955 ho prepustili.

Trvalo dva dni, kým sa dostal do Mirohošči. Po návrate si našiel prácu a aj manželku Máriu a v roku 1967 sa mu splnila aj ďalšia veľká túžba. So svojou rodinou sa vrátil do Československa.

Najčítanejšie na Prešov Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  2. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije?
  3. Krízové balíčky pre ohrozené domácnosti
  4. Desať dôvodov, prečo študovať na Trnavskej univerzite
  5. Buďte v najlepšej spoločnosti!?
  6. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie
  7. Výhody najväčšej obchodnej siete objavuje aj verejný sektor
  8. PRIESKUM: Slováci prezradili, čo by mal spĺňať dokonalý smartfón
  9. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené
  10. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť
  1. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie
  2. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  3. dm a jej zákazníci podporili vznik 15 vzdelávacích centier
  4. Anketu Elektromobil roka 2021 ovládla ŠKODA
  5. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  6. Zmeny v systéme revíznych postupov
  7. Compliance – kto by mal byť zodpovedný?
  8. Tabaková mládež. Čo s ňou?
  9. Krízové balíčky pre ohrozené domácnosti
  10. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes?
  1. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 29 665
  2. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť 15 150
  3. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 11 847
  4. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 7 687
  5. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes? 7 604
  6. Strava ani spánok nie sú dôležité, ak pri tom dýchame zlý vzduch 5 684
  7. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 5 574
  8. Karnozín – účinná látka s obrovským potenciálom 3 010
  9. Volkswagen predstavuje ďalší elektrický model 2 648
  10. Vianočné nákupy bez stresu? Pozrite sa, či na to idete správne 2 129

Blogy SME

  1. Iveta Bakitová: Peru - od conquistádorov po Dänikena
  2. Štefan Vidlár: List Ježiškovi
  3. Ján Šeďo: Kedy je to v záujme občanov a kedy nie, alebo existuje morálny kódex poslanca NRSR ?
  4. Michal Hradil: Trochu (kontroverznej) očkovacej matematiky
  5. Zuzana Rattajová: Juraj Droba, dnes si opustil ľudí
  6. Marek Strapko: Konšpirátori opäť pošteklili primitívne pudy
  7. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  8. Júlia Piraňa Mikolášiková: Podozrivý z úniku dokumentu o Zurianovi a spol. je policajný funkcionár
  1. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 11 345
  2. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 7 866
  3. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 6 062
  4. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529? 4 969
  5. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 4 955
  6. Monika Nagyova: Poďte bližšie, staré dievky nehryzú. 4 848
  7. Tereza Krajčová: Anglický denník: 18. Najväčší strašiak návratu zo zahraničia? Slovenská mentalita 4 384
  8. Pavel Macko: Špinavý útok voči mojej rodine trvá už šesť rokov! 4 064
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  2. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  7. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  8. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Iveta Bakitová: Peru - od conquistádorov po Dänikena
  2. Štefan Vidlár: List Ježiškovi
  3. Ján Šeďo: Kedy je to v záujme občanov a kedy nie, alebo existuje morálny kódex poslanca NRSR ?
  4. Michal Hradil: Trochu (kontroverznej) očkovacej matematiky
  5. Zuzana Rattajová: Juraj Droba, dnes si opustil ľudí
  6. Marek Strapko: Konšpirátori opäť pošteklili primitívne pudy
  7. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  8. Júlia Piraňa Mikolášiková: Podozrivý z úniku dokumentu o Zurianovi a spol. je policajný funkcionár
  1. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 11 345
  2. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 7 866
  3. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 6 062
  4. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529? 4 969
  5. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 4 955
  6. Monika Nagyova: Poďte bližšie, staré dievky nehryzú. 4 848
  7. Tereza Krajčová: Anglický denník: 18. Najväčší strašiak návratu zo zahraničia? Slovenská mentalita 4 384
  8. Pavel Macko: Špinavý útok voči mojej rodine trvá už šesť rokov! 4 064
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  2. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  7. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  8. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop
Skryť Zatvoriť reklamu