Skrine máme plné šiat a stále k nim prikupujeme ďalšie, neraz so slovami, veď to tričko stojí len pár eur.
„Najväčší problém máme aj na Slovensku s textilným odpadom, pretože sme ním zavalení a nevieme ho spracovať. Nie sú na to technológie, ktoré by oddelili organické a syntetické vlákna do takej miery, aby to bolo rentabilné a ekonomické, aby sa textil na niečo iné využil,” vysvetľuje Martina Mareková Kuipers, zakladateľka značky udržateľnej módy a koordinátorka aktivistického hnutia Fashion Revolution Slovensko pre dokumentárny film Zmena je na nás.
Za haldami textilného odpadu sú vo veľkej miere obchodné reťazce, produkujúce takzvanú rýchlu módu (angl. fast fashion). Vytvárajú nadmerné množstvo nekvalitného šatstva za lacný peniaz, ktoré neraz končí na skládkach či v spaľovniach.
V boji proti tomuto trendu vznikol koncept slow fashion, teda pomalej a udržateľnej módy. Čo to v praxi znamená a ako taký udržateľný životný štýl vyzerá, priblížila v rozhovore ekologická aktivistka KRISTÍNA ČERVEŇÁKOVÁ zo Sabinova. Proti nadprodukcii oblečenia sa rozhodla bojovať už na strednej škole, kedy sa nákupy v second handoch stali prakticky jedinou možnosťou dopĺňania šatníka. Dnes spolu so sestrou a kamarátkou šíria prostredníctvom sociálnej siete osvetu o pomalej móde, minimalizácii odpadu, udržateľnom spôsobe života, klimatickej kríze či lepšom živote pre zvieratká.
Kedy ste si začali po prvý raz uvedomovať, že rýchla a konzumná móda nie je v poriadku?
- Moje začiatky sa tiahnu už k času na strednej škole. Asi ako väčšina z nás som sa o tom dozvedela vďaka internetu, videám a dokumentom. Postupne som sa začala zaujímať o práva zvierat, zúčastňovala som sa aj protestov pred cirkusmi. Ale ešte predtým som brigádovala v mäsiarni. To bol asi ten najtvrdší zážitok, aký som mohla od života dostať, aby som si uvedomila, že niečo nie je v poriadku. A ako to už býva, aj pri týchto ekologických témach súvisí všetko so všetkým, takže potom som sa začala zaujímať aj všeobecne o ekológiu a o životné prostredie. Ešte počas strednej školy som brigádovala aj v novinovom stánku, kde som zasa v dokumentárnom magazíne videla plávajúce sáčky a slamky v oceáne. To bol ďalší taký moment a postupne sa to len nabaľovalo. Zrazu som začala uvažovať, odkiaľ sa všetko to oblečenie, ktoré máme v obchodoch, berie a prečo je ho toľko.
Začali ste už vtedy podnikať nejaké kroky k zmene vášho spôsobu života?
- Už počas strednej školy som nakupovala v sekáčoch. Bola som asi jediná z triedy, ktorá si dovolila nosiť oblečenie z druhej ruky. Vtedy ešte veľa ľudí do sekáčov nechodilo, mala som pocit, že voči nim prevláda nejaká stigma, ľudia sa tomu bránili a nechápali, prečo by mali nosiť už použité oblečenie. Myslím, že to sa za tých približne deväť rokov zmenilo k lepšiemu. Vidíme, že sekáče sú už plné ľudí, ktorí sa neboja obnoseného šatstva. Počas vysokej školy som so spolužiakmi tvorila aj ekologický podcast, kde sme si pozývali zaujímavých hostí, ktorí sa zo Slovenska snažia robiť lepšie miesto na život. Inšpirovalo ma, že každý jednotlivec môže priložiť ruku k dielu a dokáže aj maličkosťami zmeniť niečo okolo nás, či už pre naše dobré svedomie, alebo aj pre hlbšiu myšlienku, pre to, čo tu po sebe chceme zanechať.
Už to bude pomaly rok, čo sme so sestrou a kamarátkou založili platformu Na skládke, kde sa už venujeme viacerým témam. Prioritne sú to práva zvierat, ekologickým tipom do domácnosti, ale aj téme pomalej módy. Snažíme sa poukázať na každú tému, ktorá negatívne vplýva na životné prostredie. Napríklad pravidelne spúšťame Sekáč, prostredníctvom ktorého predávame naše nepotrebné oblečenie zo skríň a vyzbierané peniažky posielame zvieratkám.
Momentálne pracujem pre portál, kde sa venujeme témam ochrany životného prostredia, inováciám vo vzdelávaní, občianskej angažovanosti a osobnostnému rastu. Som obklopená ekologickými témami z každej oblasti (úsmev). Dokonca aj diplomovú prácu som písala o Grete Thunberg.
Mali ste pri tej svojej ceste ľudí, ktorí by vás inšpirovali alebo posúvali ďalej, napríklad spomínaných hostí z vášho podcastu?
- Určite ma inšpirovali ľudia, ktorých som ešte počas strednej školy stretla na protestoch pred cirkusom. Boli to mladí ľudia, ktorí chodili do školy ako ja. Oni mi ukázali, že sa s tým dá niečo robiť, že vieme ukázať verejnosti negatívne dopady aj z hľadiska práv zvierat. Ale boli to aj všetci tí podcastoví hostia, ktorí k nám prišli do štúdia. Vtedy som si povedala, že toto je určite moja cesta, ktorej sa chcem venovať.
Ako vaše okolie reagovalo na to, že ste sa už ako stredoškoláčka zúčastňovali protestov či sa aktivizovali za ekológiu?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
