PREŠOV, BRATISLAVA. Množstvo dusíkatých látok v slovenských podzemných vodách sa z roka na rok zvyšuje. Dôvodov je viacero.
Výskumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH) má dôkazy, že ich významným producentom je intenzívna poľnohospodárska činnosť.
Poľnohospodári to odmietajú.
Aká je situácia?
Plodiny dusík potrebujú, jeho spotreba rastie
Monotónne plodiny ako repka, kukurica či obilie potrebujú dusík, aby vyrástli.
Na Slovensku stúpa počet dusičnanov a dusitanov v pôde a vo vode, pričom významným producentom znečistenia je používanie syntetických hnojív.
Z pohľadu znečisťovania podzemných vôd živinami z poľnohospodárstva sú významné predovšetkým dusík a fosfor.
Len v období medzi rokmi 2016 až 2019 narástla spotreba dusíka v priemyselných hnojivách o 15 percent.
Potvrdzuje to minuloročná Správa o stave implementácie smernice Rady 91/676/EHS týkajúcej sa ochrany vôd pred znečistením spôsobeným dusičnanmi pochádzajúcimi z poľnohospodárskych zdrojov v Slovenskej republike, ktorú spracovali envirorezort a agrorezort.
Za dekádu je to zvýšenie dokonca o 30 percent.
Dochádza ku kontaminácii
„Význam aplikácie priemyselných hnojív je v zabezpečení optimálnej výživy pestovaných plodín a zachovaní trvalo udržateľnej pôdnej úrodnosti,“ hovorí Jana Vargová, generálna riaditeľka Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSUP) v Bratislave.
Zdôrazňuje, že priemyselné hnojivá musia spĺňať zákonné parametre a nesmú obsahovať nadlimitné hodnoty rizikových prvkov. Zákon o hnojivách tiež definuje obdobie, kedy je zakázané aplikovať hnojivá s obsahom dusíka a kedy sa hnojiť môže.
„Aj pri dodržaní všetkých legislatívnych noriem môže po extrémnych prívalových, resp. dlhodobých zrážkach dochádzať ku kontaminácii vodných zdrojov prostredníctvom vyplavovania živín, obzvlášť dusičnanového dusíka, ktorý je v pôde značne mobilný,“ uvádza.
„Naše sledovania zaznamenali zvýšenie používania dusíkatých látok,“ potvrdzuje Anna Patschová, vedúca oddelenia podzemných vôd VÚVH.
V Európe sú na tom aj horšie
„Dusičnanmi pochádzajúcimi z intenzívneho poľnohospodárstva je ohrozená približne tretina územia Slovenska, kde je dlhodobo rastúci trend nadbytočného dusíka v pôdnom a vodnom prostredí,“ tvrdí europoslanec Michal Wiezik (Spolu/EPP).
Podľa jeho slov patrí Slovensko v rámci Európskej únie medzi krajiny s výrazne nižším množstvom používania umelých hnojív, no upozorňuje na ich rastúci trend.
Od 1. januára budúceho roka vstúpi do platnosti nová európska legislatíva, ktorej cieľom je podpora ekologického poľnohospodárstva.
Cieľom je, aby sa jeho podiel zvýšil z 8,5 percenta (v roku 2019) na 25 percent v roku 2030.
Farmári: Je to o ekonomike
Poľnohospodári z družstiev i menší roľníci, s ktorými sme sa zhovárali, tvrdia, že hlavným dôvodom využívania syntetických hnojív je ich cena.
Alternatívou voči takýmto hnojivám sú hnojivá postupne uvoľňujúce dusík.
„Pre nás sú nepoužiteľné, sú trikrát drahšie,“ dozvedeli sme sa od človeka zainteresovaného v agrosektore.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
