BRATISLAVA, SVIDNÍK. Obyvatelia Slovenska si v stredu pripomínajú pamätný deň - Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie, ktorá sa stala jednou z najkrvavejších operácií druhej svetovej vojny. Pred 77 rokmi sa práve ňou začalo oslobodzovanie Slovenska od fašistických okupantov.
Karpatsko-duklianska operácia, ktorá bola súčasťou širšie vedenej Východokarpatskej operácie, sa začala skoro ráno 8. septembra 1944. Príslušníci Prvého československého armádneho zboru v ZSSR pod velením generála Ludvíka Svobodu prekročili hranice Československa v priestore Duklianskeho priesmyku 6. októbra 1944.
Operácia sa skončila 28. októbra 1944 a do dejín vošla ako najväčšia a najkrvavejšia bitka línie východného frontu, ktorá sa odohrala na území Slovenska.
Po stopách hrdinov. Pozrite si vojenské múzeum vo Svidníku Čítajte Obete bojov
Červená armáda mala podľa pôvodných operačných plánov Duklu obísť, ale vzhľadom na vypuknutie Slovenského národného povstania (SNP), hlavné sovietske velenie plány zmenilo s cieľom SNP pomôcť.
Napriek tomu, že operácia sovietskych vojsk a 1. československého armádneho zboru nesplnila hlavný cieľ - spojiť sa s povstalcami, nemecké velenie bolo nútené stiahnuť z východného Slovenska 12 500 mužov, čo sa priaznivo odrazilo na dočasnej stabilizácii povstaleckého frontu.
V celej Východokarpatskej operácii (Karpatsko-duklianskej aj Karpatsko-užhorodskej) stratili vojská Červenej armády 26 000 vojakov, 84 000 ich utrpelo rôzne zranenia.
Aj jednotky Prvého československého armádneho zboru priniesli značné obete, keď zahynulo 1 630 vojakov a vyše 4 000 ich bolo zranených. Straty na strane nacistických vojsk predstavovali viac ako 50 000 mŕtvych a zranených.
Dcéra sochára požaduje vrátenie súsošia so sovietskym vojakom na Dukle Čítajte Pamätník
Dominantou národnej kultúrnej pamiatky Duklianske bojisko je Pamätník československého armádneho zboru postavený v roku 1949 podľa návrhu českého architekta Josefa Grusa.
Pamätník s obradnou sieňou je vysoký 28 metrov. Pri príležitosti 70. výročia Karpatsko-duklianskej operácie umiestnili v areáli umeleckú kópiu pôvodnej sochy československého vojaka – pôvodnú podobu stvárnil sochár Jan Adolf Vítek.
Súsošie Žalujem, ktoré vytvoril sochár Ján Kulich, bolo umiestnené do zmodernizovaných priestorov vyhliadkovej veže Dukla.
V obrazoch: Na dukliansky pamätník sa vrátil československý vojak Čítajte Spomienková slávnosť
Obete druhej svetovej vojny pri príležitosti 77. výročia Karpatsko-duklianskej operácie a Dňa hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie si v stredu pri pamätníkoch na Dukle a vo Svidníku uctili predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) a minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO).
Pre pandémiu sa pietne spomienky konali v obmedzenom režime s nižším počtom ľudí ako zvyčajne.
"Treba sa tu každý rok pokloniť, minimálne zo strany čelných predstaviteľov štátu. Je to veľmi dôležitý odkaz smerom pre ďalšie generácie, naše deti, lebo pokiaľ si národ nebude pamätať svoju históriu, tak nemá žiadnu budúcnosť," uviedol Kollár.
Pamätná medaila
Minister obrany verí, že nielen súčasná, ale aj ďalšie generácie si budú túto najväčšiu obetu pripomínať.
"Ako povedal vo svojom príhovore aj predseda NR SR, mier nie je samozrejmosťou a každým dňom si musíme pripomínať, aké šťastie máme, že od roku 1945 na našom území nebola vojna," povedal Naď.
Pamiatku hrdinov si preletom vojenskej techniky ponad pamätník na Dukle uctili aj Vzdušné sily OS SR.
Minister obrany SR pri príležitosti 77. výročia Karpatsko-duklianskej operácie udelil aj Pamätnú medailu ministra druhého stupňa (strieborná) Františkovi Orlovskému, ktorý sa k partizánom pridal ako 16-ročný a počas druhej svetovej vojny bol súčasťou Hornonitrianskej partizánskej brigády kapitána Jozefa Trojana.
Ako vznikal názov
Pod názvom Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie sa 6. október prvýkrát pripomínal v roku 2016. Do roku 2015 niesol názov Deň obetí Dukly a do roku 1993 bol známy ako Deň Československej ľudovej armády.
O zmene názvu pamätného dňa - Deň obetí Dukly - na Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie rozhodli poslanci Národnej rady Slovenskej republiky 24. novembra 2015. Príslušná novela zákona nadobudla účinnosť od 1. januára 2016.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
