PREŠOV. Odstraňovanie nepôvodných, inváznych rastlín a drevín je podľa mesta Prešov problematické. Podľa hovorcu mesta Vladimíra Tomeka ich likvidujú mechanickým, chemickým a kombinovaným spôsobom.
"Medzi najčastejšie invázne druhy rastlín na území mesta Prešov patrí pohánkovec japonský, zlatobyľ kanadská a zlatobyľ obrovská. Mesto vykonáva opatrenia smerujúce k postupnému odstraňovaniu až k úplnej likvidácii týchto rastlín mechanickým, chemickým a kombinovaným spôsobom. Na území mesta evidujeme aj invázne druhy drevín, a to javorovec jaseňolistý a pajaseň žliazkatý, ktoré postupne odstraňujeme mechanickým a chemickým spôsobom," povedal Tomek.
Nebezpečné invázne rastliny rastú v Košiciach pri stanici či Kunsthalle Čítajte Ohrozujú pôvodné rastliny
Spomenuté rastliny a dreviny postupne odstraňujú z dôvodu, že môžu ovplyvňovať populácie pôvodných druhov rastlín.
"Na území Slovenska nemajú prirodzený areál a boli dovezené alebo sa rozšírili z iných krajín, v ktorých podobne nemajú prirodzený areál rozšírenia. Vytláčajú naše pôvodné rastlinstvo a majú vysoký reprodukčný potenciál. Viaceré z týchto druhov v súčasnosti tvoria rozsiahle porasty na opustených priestranstvách, ale zasahujú aj do pôvodných rastlinných spoločenstiev - biotopov. V prípade ich masového rozšírenia významne menia charakter biotopov, ohrozujú pôvodné druhy rastlín a vytvárajú homogénne monocenózy," vysvetlil Tomek.
Ako povedal, ich odstraňovanie je veľmi problematické a vyžaduje si systematické niekoľkoročné zásahy, v mnohých prípadoch s nevyhnutným využitím herbicídnych prípravkov, aby sa dosiahli požadované výsledky.
"Medzi najdôležitejšie opatrenia odstraňovania inváznych druhov rastlín patrí kontrola a monitoring s následným odstránením," dodal hovorca.
Invázne byliny a dreviny
Zlatobyľ kanadská a obrovská
Obsadzuje voľné a narušené plochy. Je to astrovitá rastlina, má obrovské množstvo semien, ktoré sa bez problémov usadia a vyklíčia. Na jeseň, keď ľudia veľakrát povedia, aká je nejaká časť krásne žltá, tak mnohokrát ukazujú na zlatobyľ. Dorastá do približne dvoch metrov. V minulosti bola vysádzaná do záhrady a potom sa majitelia čudovali, prečo ju majú všade. Je alergénom.
Ambrózia palinolistá
Bola k nám donesená z Ameriky, peľ je silne alergizujúci. Ak rastline kosením nedovolíme kvitnúť, môžeme sa jej úspešne zbaviť. Dlhé roky sme si mysleli, že nemáme také vysoké populácie, problém bol v Maďarsku, Taliansku, tam sa zvýšil počet alergikov v jednom období až o 20 až 30 percent, nevedeli, že to spôsobila ambrózia. V Maďarsku vytvárali skupiny ľudí, ktorí chodili a manuálne rastlinu vytrhávali. Rastie popri cestách, na okrajoch polí, dostala sa k nám pravdepodobne s osivami.
Pohánkovec (krídlatka)
Poznáme tri druhy, japonský, sachalinský a český, ktorý je krížencom pohánkovca japonského a sachalinského Dlhé roky sa popisoval iba japonský a zrazu sa zistilo, že sa vytvoril kríženec. Väčšina pohánkovca, ktorý sa vyskytuje v Košiciach je práve pohánkovec český. Rozširuje sa podzemkami. Zlikvidovať ho je veľmi ťažké. Stačí päť centimetrový zvyšok podzemku a rozmnožuje sa ďalej. Na jeseň, v stave vegetačného pokoja je dobré ho skosiť, zrezať a selektívne použiť chémiu. Je to boj na roky. Počas prvej svetovej vojny si vojaci robili z listov pohánkovca cigarety.
Netýkavka žliazkatá
Je to krásna dekoratívna fialovo kvitnúca rastlina, ktorá sa rozmnožuje strukmi ako fazuľka. Stačí sa len dotknúť, zafúka vietor alebo sa buchnú jedna o druhú a semená sa okamžite vystrelia do okolia. Pochádza z Ázie, zo západnej časti Himalájí. Bola dovezená ako okrasná rastlina do parkov. Rastie prevažne pozdĺž vodných tokov. Efektívne je skosiť ju niekoľkokrát za rok, ešte pred kvitnutím.
Boľševník obrovský
Botanici ho hodnotia ako najnebezpečnejší. V Košiciach a okolí je jeho výskyt monitorovaný, momentálne sa tu žiadny nenachádza. Môže byť vysoký až päť metrov. Pri dotyku rastliny s pokožkou vzniká poleptanie kože, ktoré sa ťažko hojí a vznikajú jazvy. Jedno jeho semienko má životnosť aj tridsať rokov. S boľševníkom sa manipuluje výhradne v ochranných prostriedkoch, vrátane použitia respirátora. Do Európy bol dovezený ako okrasná rastlina z Kaukazu, kde dodnes rastie bez spôsobovania problémov, nedorastá ani do výšky ako je popísané u nás.
Glejovka americká
Do Európy bola dovezená ako medonosná a okrasná rastlina, je jedovatá. Obvykle dosahuje výšku dva metre. Bez väčších problémov sa rozmnožuje pomocou semien s páperím, ktoré ľahko nesie vietor, ale aj pomocou podzemku, z ktorého vyrastajú nové byle. Účinné je kombinované odstraňovanie, pokosenie a následné postriekanie herbicídmi.
Invázne dreviny
Pajaseň žliazkatý
Je to drevina svetlomilná, odolná voči suchu, s nízkymi nárokmi na obsah živín v pôde, tolerantná voči soliam a znečisťovaniu ovzdušia. Mestské populácie pajaseňa sú silne invazívne. Najlepšie sa šíria v otvorených stanovištiach ako sú medzery v dláždení, uličné stromoradia, priestory pri stenách, dvory, opustené staveniská, priemyselné dvory.
Beztvarec krovitý
Ker dekoratívneho vzhľadu, dorastá do výšky 1 až 4 metre. Pochádza zo Severnej Ameriky, odkiaľ bol privezený ako okrasná drevina, začal sa používať aj na spevnenie svahov. Znáša sucho, nízke úhrny zrážok a menej výživné pôdy. Ľahko zakoreňuje aj z malého odrezka z konára alebo z kúska koreňa v pôde a tým dokáže rýchlo zabrať veľkú plochu.
Javorovec jasenolistý
Bol vysádzaný v mestách ako dekoratívna drevina. Nachádza sa aj v okolí Hornádu. Na prežitie mu stačí aj pôda, v ktorej už nie je dostatok živín.
Kustovnica cudzia
Fialovo kvitnúci ker, keď sa vymaní ako dekoratívny urobí škodu. Semená alebo sadenice tohto druhu sú často ponúkané ako rastliny goji, ktorou je ale kustovnica čínska. Takouto zámenou dochádza k nežiaducemu rozširovaniu druhu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
