Vírus pravých kiahní, variola vera, decimoval ľudstvo celé tisícročia. V závislosti od kmeňa sa vyznačoval pomerne vysokou úmrtnosťou a mnohí z tých, ktorí nákazu pravými kiahňami prežili, si niesli trvalé následky do konca života. Zmeniť to pomohla až variolizácia a z nej neskôr vyvinuté očkovanie. Práve vďaka kiahňam dnes mnoho jazykov pozná slovo vakcinácia. Na jej podporu bola spustená i očkovacia kampaň a kto vakcináciu absolvoval, prípadne ochorenie šťastne prekonal, získal od lekára certifikát, oprávňujúci na vstup do kostola, školy či úradov.
Vďaka neskoršej masívnej vakcinácii spoločnosti sa podarilo v 70. rokoch minulého storočia ochorenie prakticky zlikvidovať. O nebezpečenstve vírusu varioly vera, možnostiach zdravotnej starostlivosti a boji za imunitu ľudstva s paralelami na súčasnú pandemickú situáciu sme sa rozprávali s historikom Vavrincom Žeňuchom, pôsobiacim v inštitúte histórie Prešovskej univerzity v Prešove, ktorý sa téme venoval vo svojej štúdii.
Vo svojej vedeckej práci ste porovnávali opatrenia zavedené proti epidémii pravých kiahní a súčasnej pandémii covidu-19. Epidémií na našom území bolo mnoho, prečo ste si vybrali práve variolu?
- Úlohu zohralo možno aj to, že som už dávnejšie robil výskum očkovania, týkajúci sa práve tejto témy. Súvisí to hlavne s tým. Paralely s očkovaním a s prístupom, ktorý bol zavedený proti covidu, sú veľmi podobné. Všimol som si ich, keď som robil výskum, na ktorý ma oslovili z lekárskej fakulty v Bratislave. Tam som sa zamýšľal nad tým, čo by bolo jednak zaujímavé, jednak malo tú správnu výpovednú hodnotu. Lebo epidémií bolo veľa - týfus, cholera, antrax - ale vždy bol rozdiel v tom, ako sa k nim pristúpilo. Proti moru zaočkovať neviete. Proti moru dobytka áno, ale to je iná záležitosť. Proti cholere sa taktiež nedá očkovať, musíte to liečiť a robiť sanáciu studní. A keď si pozriete matriky, iné ochorenia nie sú najlepšie spracované. Práve variola vera, teda pravé kiahne, mi preto prišli najvhodnejšie.
Veľa ľudí si dnes inak myslí, že kiahne prekonalo. No treba povedať, že to, čo máme dnes, je varicella (vírus ovčích kiahní, pozn.). To je úplne iné ochorenie ako variola vera. Pri varicelle máte vyrážky, ale prebehne to a ste v poriadku. Variola vera spôsoboval obrovské ťažkosti, ľudia ostávali trvalo postihnutí podľa toho, akú mali formu.
Kedy sa toto ochorenie začalo vyskytovať u nás?
- Gro sa uvádza osemnáste a devätnáste storočie. Je to spôsobené aj dostupnosťou archívnych prameňov, čo sa zaznačilo a zachovalo. Mohlo to byť teda aj skôr, v pätnástom, šestnástom, sedemnástom storočí, ale gro záznamov, na ktoré som narazil, bolo práve to osemnáste a devätnáste storočie. Devätnáste pritom dominuje.
Ako sa mohli ľudia variolou nakaziť? A aké príznaky toto ochorenie sprevádzali?
- Šírenie je podobné s covidom, je to kvapôčková nákaza. Jedno aj druhé je vírusové ochorenie, len jedno je DNA a druhé RNA. Existuje viacero typov varioly, nielen tá, ktorá postihuje ľudí, ale aj konská variola, alebo kravská, to sú samostatné kmene. Tie, s ktorými sa potýkal človek, sa šírili kvapôčkovou formou, odevom, výlučkami postihnutého, napríklad slinami a podobne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári