PREŠOV. Oklieštené boli osobné slobody, možnosti cestovania či sloboda vierovyznania. Ani po ekonomickej stránke to nebolo ružové.
Často chýbal základný tovar, čakalo sa v radoch na mäso, niektoré druhy ovocia či toaletný papier. Elektronika sa zháňala pod pultom, na automobily boli poradovníky a mnohí si ich nemohli dovoliť.
Niektoré veci sa dali kúpiť iba v Tuzexe, prípadne sa pokútne dovážali z cudziny.
Neuveriteľná energia. Pocit slobody. Divadelný príbeh. Aj taká bola Nežná Čítajte Koľkokrát sme však počuli vetu, že „za komunistov" nám bolo fajn?
Spomienkový optimizmus u mnohých ľudí totiž tieto fakty vytesnil a čas, keď boli mladí, sa im dnes javí v inom svetle, akým v skutočnosti bol.
Okrem toho, keď sa človek narodil do danej spoločnosti a doby, nemal ju s čím porovnávať. Bral ju takú, aká bola, so všetkými dobrými i zlými vecami.
Ako sa však ukázalo, socializmus leninsko-stalinského typu nebol dlhodobo udržateľný a rok 1989 to len potvrdil.
V spoločnosti to po celý rok kvasilo. Bolo otázkou času, kedy sa stane niečo, čo zatrasie vtedajšou komunistickou stranou.
Jediná vládnuca sila vo vtedajšom Československu strácala dych. Po 17. novembri 1989 bolo odrazu všetko inak.
Historik Peter Švorc pochádza zo Štrby, študoval v Poprade a novembrové udalosti 1989 zažil ako mladý asistent na filozofickej fakulte v Prešove. Je vysokoškolským profesorom, pôsobí na Prešovskej univerzite, na inštitúte histórie.
Rozprávali sme sa o tom, aké to bolo kedysi a prečo nemalá časť ľudí stále pociťuje nostalgiu za starými časmi.
Letáky, plagáty, šuškanda, VHS a Prešovská zmena. Kľúčové médiá revolúcie Čítajte Spomienkový optimizmus ako obranný mechanizmus
Podľa Švorca je spomienkový optimizmus prirodzený.
„My, historici, vieme, keď sa rozprávame s pamätníkmi, ktorí si spomínajú na život, ktorý prežili pred mnohými rokmi, že ho vidia inakšie, spravidla v krajšom svetle. Pamäť človeka prirodzene vytesňuje negatívne zážitky,“ hovorí Švorc s tým, že aj podľa psychológov a neurológov je to prirodzená vec. Ak by to pamäť nerobila, človek by si so sebou celý život niesol mnohé negatívne spomienky, ktoré by ho len deprimovali.
„Druhý moment je ten, že ľudia konfrontujú aktuálne skúsenosti s tým, čo bolo kedysi. A minulosť je niekedy vďaka spomienkovému optimizmu prifarbená doružova. Ak sa dnes napríklad zvýši cena masla, tak sa podvedome porovnáva, koľko maslo stálo za socializmu a koľko dnes. Ich vtedajší a dnešný príjem už spravidla nie. Časť ľudí zas porovnáva to ťažké, čo momentálne prežíva, s tým, čo kedysi prežívali ako mladí.“
Mnohí si dnes už akoby nepamätajú, že existoval nedostatkový tovar, predávalo sa pod pultom, čakalo v dlhých radoch.
Prípadne sa chodilo v starom oblečení na nákupy do Maďarska, kde ho ľudia vyzliekli a obliekli na seba nové veci, aby si toho mohli priviezť čo najviac.
„Bolo to tak. Mnohí z nás si to veľmi dobre pamätáme. Keď sme si chceli kúpiť niečo exkluzívnejšie, tak sme zháňali bony a šli sme do Tuzexu. Pred Vianocami sme sa tešili na mandarínky a banány,“ vraví historik.
Komunisti vyhnali elitu
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
